Pre TASR to uviedol predseda Združenia vlastníkov strelných zbraní Slovenska Legis Telum Ľudovít Miklánek. "Záujem o zbrojné preukazy narástol podobne, ako je to pri každej kríze. Tak to bolo napríklad aj pri imigračnej kríze v rokoch 2015-2016. Avšak vtedy sa vyšší záujem na náraste skutočne vydaného počtu preukazov nedostavil. Prírastok je dlhodobo podľa štatistík Ministerstva vnútra SR zhruba na úrovni jedno až dve percentá ročne bez výraznejších výkyvov," vysvetlil.
Podľa jeho slov ovplyvnila počet žiadateľov o zbrojný preukaz aj novelizácia zákona o strelných zbraniach a strelive, nakoľko na niektoré typy zbraní, ktoré ľudia už vlastnia, je po novom potrebný zbrojný preukaz. "Január bol posledný mesiac, dokedy mohli držitelia zbrojných preukazov nadobudnúť po novom zakázané zbrane bez udelenia výnimky. Od februára zasa vznikla povinnosť evidencie niektorých druhov zbraní, ako napríklad flobertky či predovky, na čierny prach. Tieto je potrebné evidovať aj spätne, čiže už aj zbrane, ktoré sú medzi ľuďmi roky," povedal.
Vojna na Ukrajine podľa neho však okrem záujmu občanov o zbrane priniesla v niektorých krajinách aj zmeny legislatívy v oblasti civilných zbraní. "Napríklad Poľsko, Fínsko a Litva uvoľnili možnosti civilného vlastníctva a držania modelov vojenských zbraní v domácnostiach obyvateľov, ktorí sa stanú súčasťou štruktúr obrany štátu," priblížil pre TASR Miklánek.
V poslednom období zaznamenala polícia zvýšený počet zaevidovaných zbraní. Kým počas vlaňajšieho prvého štvrťroka ich zaevidovali cez pracovný deň v priemere zhruba 20, za prvé tri mesiace tohto roka to bolo 70, priblížila koncom marca hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová. Dôvodmi nárastu môžu byť podľa polície niekdajšie protiepidemické opatrenia či spomínaná novela. Zároveň stúpol aj počet vydaných zbrojných preukazov.
Od januára do 22. marca tohto roka zaevidovali 3833 zbraní. Za rovnaké obdobie minulého roka to bolo 1288.
