Oživených dinosaurov sa zrejme nedočkáme. Aspoň nie v dohľadnom čase. Štúdia vyhynutých potkanov z Vianočného ostrova naznačuje, že nemôžeme priviesť späť mamuta srstnatého a iné stratené druhy. Priviesť vyhynuté zvieratá späť k životu presne tak, ako boli, je podľa štúdie o vyhynutom potkanovi z Vianočného ostrova nemožné. Aj keď vedci dokázali zo zachovaných exemplárov získať veľmi kvalitný genóm, nebolo možné znovu vytvoriť veľa kľúčových génov, čo znamená, že každé vzkriesené zviera by sa v niektorých dôležitých veciach líšilo.
„Možno vám chýba to, čo je pre vyhynutú formu najdôležitejšie,“ hovorí Thomas Gilbert z Kodanskej univerzity v Dánsku. „Ak si myslíte, že vytvoríte mamuta, ktorý je presne taký ako mamut, ktorý vyhynul, tak v skutočnosti to tak nebude.“
Niekoľko výskumných skupín sa pokúša vzkriesiť vyhynuté zvieratá sekvenovaním DNA v zachovaných vzorkách a potom genetickou úpravou genómu blízkeho žijúceho príbuzného, aby sa podobal na vyhynutý druh. Podľa Gilberta je základným problémom to, že stará DNA sa rozpadá na množstvo malých kúskov, ktoré nie je možné úplne znovu poskladať.
V prípade potkana z Vianočného ostrova (Rattus macleari), ktorý vyhynul začiatkom 20. storočia, sa tímu podarilo väčšinu kusov znovu poskladať pomocou genómu príbuzného potkana nórskeho hnedého (Rattus norvegicus) ako sprievodcu, ale nemohli ich všetky zostaviť. „Dostali sme každý kúsok DNA, ktorý sme mohli získať,“ hovorí. „Je tu 5-percentný zlomok, ktorý nevieme pochopiť.“
Rozhodujúce je, že práve tie časti vyhynutého genómu, ktoré sa najviac líšia od žijúcich príbuzných, je najťažšie porovnať a znovu poskladať. Týchto 5 % zahŕňa gény, ktoré sa vyvíjali najrýchlejšie, čo sú tie, vďaka ktorým sa navzájom úzko súvisiace druhy líšia. Inými slovami, najdôležitejšími časťami skladačky sú časti, ktoré sa nedajú poskladať späť, pretože tieto časti sprievodného obrázku sa stratili.