Podľa Centra pre výskum genocídy a odporu v Litve (LGGRTC) tieto dokumenty svedčia o sovietskej brutalite a lžiach. Päťdesiat deportovaných, z ktorých 25 bolo Poliakov, 17 Litovcov, päť Rusov, dvaja Tatári a jeden Bielorus, slúžilo počas druhej svetovej vojny v takzvanej Andersovej armáde – poľských ozbrojených silách na Východe.
Andersova armáda, pomenovaná po poľskom generálovi Wladyslawovi Andersovi, bola vytvorená v Sovietskom zväze, ale na základe dohody so západnými spojencami bola cez Irán evakuovaná do Palestíny, kde prešla pod britské velenie. Armáda tvorila väčšinu 2. poľského zboru, ktorý bojoval na talianskom fronte.
Vojaci boli zajatí po návrate do svojho rodného regiónu v okolí Vilniusu (súčasného litovského hlavného mesta), ktorý sa po druhej svetovej vojne stal sovietskym územím.
Sovietska vláda vo februári 1951 prijala uznesenie, ktorým nariadila deportáciu všetkých bývalých vojakov tejto poľskej armády a ich rodín. Odsun sa začal 31. marca. Z oblastí dnešnej Ukrajiny, Bieloruska a Litvy bolo deportovaných 13 000 – 14 000 osôb.
Päťdesiat vojakov, ktorých totožnosť bola odhalená v utorok, takisto deportovali aj s ich rodinami, pričom tvorili skupinu celkovo 187 osôb. Ako uvádza kgbveikla.lt, vojakov deportovali za to, že porovnávali život na demokratickom Západe so životom v Sovietskom zväze. V roku 1958 začala Moskva prepúšťať niektorých deportovaných, tí však mali zákaz vrátiť sa do Litvy.
