Máte štyroch synov. Zdedili po vás niečo?
Je zvláštne, že pri porovnávaní mojich synov sa najstarší Patrik neuveriteľne podobá na Lea a už vidím, že aj vyjadrovacie schopnosti a charakterové črty má podobné. Aj Samko a Adamko sa na seba neuveriteľne podobajú, pritom má každý inú mamu, je to zvláštne. Všeobecne musím zhrnúť, že všetci štyria sú dobrí chlapci, neprepadli žiadnym zlým veciam, máme sa radi a vybudovali sme si kvalitný a silný vzťah. Všetci sa venujú nejakému športu, tak ako kedysi ja. Patrik hrával futbal, teraz robí hasiča, Samo je výborný futbalový brankár a chytá za Šurany. Leo sa dal na hokejovú dráhu a Adamko je také živé striebro, chce sa veľmi podobať Leovi a začal tiež chodiť na hokejové tréningy.
Leovi sa vraj v hokeji veľmi darí...
Hrá v klube Slovakia Talents, ktorý disponuje veľmi šikovnými chlapcami. Teraz je na striedavom štarte v Nových Zámkoch, kde hrá s o rok staršími, ale čo prinesie budúcnosť, uvidíme. Ak chcú títo chalani niečo dosiahnuť, musia ísť hrať do veľkých klubov a tam sa zdokonaľovať, aby sa im podarilo to, čo napríklad Slafkovskému.
Ak by váš syn teda dostal ponuku ešte ako tínedžer odísť do zahraničia, pustili by ste ho?
Toto je veľmi komplikované, lebo každý rodič, ktorý teoreticky pomýšľa na to, že jeho dieťa pôjde hrať von, si musí uvedomiť, že už to nebude len také debatovanie na tribúne a bude sa s ním musieť čiastočne aj rozlúčiť. Iný je vzťah rodiča a dieťaťa, ktoré hrá slovenskú ligu, lebo vtedy ho viete ovplyvňovať, usmerňovať, zaväzovať mu šnúrky... Potom príde veľký strih, keď v štrnástich rokoch dostane ponuku zo zahraničia. Rodič s ním síce môže ísť, ale v nedeľu pôjde maximálne na zápas. Veľa rodičov to berie veľmi ťažko, aj dieťa musí byť mentálne pripravené a jazykovo zdatné. Mentálne nie sme pripravení ani ja, ani Zlatka, aby Leo niekam odišiel. Ak sa rozhodne pre hokejovú dráhu, bude to, žiaľ, nevyhnutné.
Kto je prísnejší rodič, vy alebo manželka?
Asi sa zhodneme, že ja som ten mäkší. Sú však situácie, keď zvýšim hlas a zavelím, hlavne teraz v období Leovej puberty, aj Adamko je veľký beťár. Zlatka je prísnejšia, ja som mäkkýš.
Ak by Zlatica odišla na mesiac preč, dokázali by ste si vo všetkom poradiť sám?
Budete sa čudovať, že áno. Som veľmi poriadkumilovný chlap a potrebujem mať systém vo veciach. Zlatka má veľmi veľa povinností, takže rodinné veci musíme spoločne manažovať aj zvládať.
