Čo máte na svojej polovičke najradšej?
Zlatka je mimoriadne citlivý a prajný človek. Veľa ľudí ju vníma cez televíziu ako prísnu novinárku, ale naozaj je veľmi dobrosrdečná, každému pomáha, a to si na nej veľmi cením. Neuveriteľne miluje rodinu a skočila by kvôli nej aj do Dunaja. Dobro a pokoj v rodine sú pre ňu alfa a omega. V práci je veľmi angažovaná a cenená. Je to taká zvláštnosť, že vie fungovať stále na vrchole a venovať sa naplno aj rodine.
Ste vyštudovaný učiteľ, nepremýšľali ste niekedy, že by ste sa vrátili k tomuto povolaniu?
Priznám sa, že nie. Učil som rok na základnej škole a bolo to fajn. S prvou manželkou sme bývali u rodičov, stavali sme dom, boli to hektické chvíle a tých financií bolo málo. Keď som prišiel do televízie, bol to posun, čo sa týka zmeny v mojom živote aj financií, išlo to k lepšiemu. Nerozmýšľal som nad tým, že by som sa znovu vrátil a začal učiť. Psychicky by som už asi nezvládol, venovať sa toľkým deťom, lebo práca učiteľa je veľká odvaha. Klobúk dolu pred všetkými učiteľmi, veľmi ich obdivujem, je to neskutočne náročná práca.
Vaším veľkým koníčkom je poľovníctvo a rybárstvo. Stále vás to baví?
Teraz sme strašne vyťažení hokejom. I keď všetci hovoria, že rodičia by sa do toho nemali montovať, bez nich by to absolútne nešlo. Strácam mnoho času, čo sa týka presunov, a tak mi veľa vecí uniká. Neprekáža mi to, lebo to robím pre dieťa, ktoré to zatiaľ baví. Každý rok si, samozrejme, nájdem čas na to, čo mám rád. So Zlatkou máme na strednom Slovensku chalupu, kde poľujem v jednom revíri, ale je to už u mňa taká vášeň, že sa v podstate idem prejsť, baví ma to z pohľadu ochrany prírody. Máme aj rybársku loď s mini kajutou, tak chodievame rybárčiť na Domašu a na to sa vždy Leo s Adamkom tešia. Zlatka spí s rodičmi v hoteli a my na lodi. Chytáme sumce a je to pre nich veľké dobrodružstvo. Chlapci v noci zalezú do kajuty a ja s kamošom Ďurom sedíme pri pivku a čakáme na úlovky. Vždy je to pre nás krásny začiatok leta.
Takmer dva roky bývate v dedinke neďaleko Trnavy. Prečo ste sa presťahovali?
V Zavare žili päťdesiat rokov Zlatkini starí rodičia a teraz aj rodičia. Máme tu silné zázemie a počas covidu sa nám podarilo výhodne kúpiť aj vlastný dom. V práci vieme byť v podstate rovnako, ako keď sme bývali v Petržalke. Máme tu pokoj a to je neopísateľný pocit.
Máte ešte nejaký nesplnený sen?
Ani nie. Žijeme fajn život, máme dobrú prácu, nerozmýšľal som o tom, že by som začínal niečo nové, lebo nepociťujem, že by som bol vyhorený. Ak by to malo všetko takto zostať, je to fajn. Viem, že starneme a v budúcnosti nás možno čakajú aj ťažké veci, ale to je to korenie života. Želám si, aby sme boli všetci zdraví, to je základ, potom sa už nejako prebojujeme ďalej a budeme šťastní.
