Ešte to ani nestíham vnímať, lebo na jednej strane mám dvoch dospelých synov a aj dvoch malých. Tým pádom som nevypadol z kolotoča rodičovských povinností a čakanie na bábätko u mňa teda nebolo dlhé. Andrejka skôr vnímam ako ďalšieho kamoša do partie a kamaráta jeho strýka Adamka. (smiech) Budem ho brať tak klasicky výchovne, ako to robím teraz so svojimi mladšími synmi. Samozrejme ho budeme rozmaznávať, ale asi nie až tak, ako keby sme na vnúča čakali dvadsať rokov. Je to veľká radosť, že pribudol ďalší člen. To, že je to zas chlapec, už ani nekomentujem. Možno však motyka vystrelí a Švajdovský rod raz obohatí aj dievča.
Cítite sa už na 50 alebo tento vek vnímate len ako číslo?
Keby som mal povedať pravdu, samozrejme sa necítim ako tridsaťročný, pretože už mám nejaké limity. Naposledy som si to dokázal, keď som išiel po dlhých rokoch do posilky. Myslel som si, že sa mi oddeľujú svaly od kostí a mal som neskutočnú svalovicu. Telo teda vie, že sa niečo deje. Necítim však, že mám 50. Voľakedy, keď som chodil na oslavy takéhoto jubilea, som si hovoril, že to už je také prelomové číslo. Možno aj preto, že máme malé deti, sa niečo neustále deje, všetko ide tak rýchlo, preto si vôbec neuvedomujem, koľko mám rokov.
Keď sa obzriete späť, aký život ste zatiaľ prežili?
Prežil som veľmi zaujímavý a pekný život. Spestrila mi ho televízia Markíza, kde som už 25 rokov, a to je polovica môjho života. Kolega ma nazval, že som už ako taký klasický japonský zamestnanec automobilky, ktorý nastúpi po skončení školy do práce, kde zotrvá až do dôchodku. Táto práca ma veľmi baví, Televízne noviny robím nepretržite dvadsaťdva rokov, čo je na Slovensku rarita. Môj život bol plný úspechov, ale aj sklamaní. Čo sa týka práce, tam som si vyskúšal všetko, čo som mohol, a čo sa týka života, je to to isté. Mám veľmi veľa zážitkov s deťmi a s rodinou, ktorú máme zatiaľ ešte kompletnú.
Čo by ste teraz odkázali sebe samému ako pubertiakovi Patrikovi, ktorý vstupuje do dospelosti?
Určite by som povedal, aby sa na sto percent venoval tomu, čomu sa venovať chce. Nech do toho dá všetko, pretože by si to mohol v budúcnosti vyčítať. Hovorievam to aj Leovi. Ak máte na niečo talent a baví vás to, netreba zmeškať ani minútu. Keď človek príde do veku, keď to už vie vyhodnotiť, tak si môže povedať, že pre to spravil všetko. Nemal by mať výčitky, že mohol v niečom pridať a kvôli lenivosti sa na to vykašľal.
Ak by ste mali čarovný prútik a mohli by ste zo svojho života niečo vymazať, čo by to bolo?
Určite by som vymazal veci súvisiace so zdravím a predišiel by som rôznym zraneniam, lebo na vysokej škole sme ako športovci robili rôzne hlúposti. V roku 2010 by som nešiel na snouborde bez prilby - spadol som, zostal od krku dolu ochrnutý a čakala ma operácia. Musím si zaklopať, zatiaľ fungujem dobre, ale v blízkej dobe budem musieť ísť na nejaké opravné veci, čo sa týka krčnej chrbtice. Tieto nerozvážne kroky z frajeriny by som najradšej vymazal.
