Na vás je zaujímavé, že dokážete byť „nastajlovaná“ ako absolútna femme fatale, ale potom aj ako mladé dievčatko. Ktorá poloha vám viac sedí?
Všetky. Všetko som ja. Ale každý vidí väčšinou len to, čo chce. A je to tak nielen vizuálne, ale aj mentálne. Každý v sebe máme viac svetov, a to robí život farebnejším.
V minulosti ste boxovali, prečo ste si vybrali práve tento druh športu?
Adrenalín. Chcela som to vyskúšať a bolo to super. Asi sa k tomu zase vrátim. Dnes už boxujú skoro všetci, myslím, že to nie je nič neobvyklé. Ja mám také športové fázy, vždy chvíľu niečo. Momentálne teda trénujem v tanečnej škole, potom zas začnem chodiť do fitka. Po Let’s Dance by som chcela aj plávať. A teda vrátiť sa k tomu boxu. A určite si ešte niečo vymyslím.
Na čo sa v najbližšej dobe najviac tešíte?
Na všetko, čo prinesie úsmev a slnko do duše. Ako som už spomínala, myslím si, že aj v tejto dobe, ktorá je naozaj náročná a veľa pozitívneho sa toho nedeje, si ľudia zaslúžia trochu radosti, smiechu, chvíľku, kedy prestanú myslieť na všetko to náročné, čo sa okolo nás odohráva. A ja sa to snažím aktívne vyhľadávať tiež.
Aktuálne vás diváci môžu vidieť v novom českom filme Srdce na dlani. Ako k tejto spolupráci došlo?
Približne pred rokom som cez agentúru, ktorá ma zastupuje, dostala ponuku od režiséra. Ponuka bola priamo na postavu Elišky, prečítala som si scenár a v lete minulého roku sme už stáli všetci na pľaci. Myslím, že film Srdce na dlani môže pôsobiť ako balzam na dušu, je to veľmi láskavý a pokojný rodinný film plný milých okamihov. Rozhodnutie padlo v dobe najintenzívnejších vĺn covidu, a to nikto netušil, v akých časoch sa ocitneme dnes. Verím, že ľudia potrebujú zažiť na chvíľu aj niečo, čo ich pohladí a dá nádej, že láska je najsilnejšia zo všetkého.
Vynoria sa vám nejaké konkrétne momenty z nakrúcania?
Dosť zábavné bolo samotné nakrúcanie s deťmi a basetmi, ktoré vo filme stvárňujú jedny z hlavných postáv. Často jednoducho celý štáb čakal, kým sa basety rozhodnú spolupracovať, keďže musím povedať, že to naozaj nie sú najvytrénovatelňejšie plemená. (smiech) Ale bolo to roztomilé. A nikdy nezabudnem na kombo Vladimír Polívka a Míra Nosek, ktorý hral môjho priateľa. Vedeli spustiť také improvizácie, že som plakala od smiechu.
Vaša postava sa dostane do vzťahu s mužom, ktorý je pripútaný k vozíku. Viete si predstaviť, že by ste v reálnom živote boli v takomto vzťahu?
Viem si predstaviť veľa vecí v živote.
Tohto muža stvárni syn Bolka Polívku. Ako sa vám spolu hralo?
Myslím, že sme si s Vladimírom sadli. Je to veľmi vnímavý, rozumný, rozmýšľajúci herec, ktorý vie, čo chce svojím hraním povedať. Pristúpil k svojej úlohe mimoriadne zodpovedne, pred nakrúcaním brázdil ulice Prahy na vozíku, aby si osvojil nejaké tie ťahy.
