Paolo Bellini dostal doživotný trest a stal sa piatou osobou odsúdenou za útok z 2. augusta 1980, pri ktorom zahynulo 85 ľudí a ďalších 200 utrpelo zranenie. Bellini vinu odmieta a môže sa odvolať, uviedla agentúra ANSA.
Atentátom na stanici v Bologni sa talianske súdy zaoberali opakovane. Odsúdení majú spoločné to, že boli členmi neofašistických skupín. V roku 1995 boli za spáchanie atentátu odsúdení na doživotie bývalí členovia neofašistickej skupiny NAR Valerio Fioravanti a Francesca Mambrová. Neskôr dostal vysoký trest ich komplícií Luigi Ciavardini, ktorý bol v čase činu neplnoletý, a Gilberto Cavallini, ktorý dostal doživotie v roku 2020.
Obžaloba predložila súdu zábery z kamier, ktoré podľa nej preukazujú, že Bellini bol 2. augusta v Bologni. Muž ale tvrdí, že sa nachádzal v letovisku Rimini, zhruba 100 kilometrov od miesta atentátu. Pôvodne Bellinimu potvrdila alibi bývalá manželka, ktorá ale na súde svoju výpoveď zmenila. Spolu s Bellinim boli odsúdení za marenie vyšetrovania jeden bývalý kapitán polície, ktorý dostal šesť rokov väzenia, a jeden svedok.
Obžaloba sa tiež snažila preukázať, že atentátnici mali finančnú podporu tajnej slobodomurárskej lóže P2 a časti talianskych tajných služieb. Podozriví sú ale už po smrti, a nie je preto možné ich postaviť pred súd.
Útok v Bologni je najkrvavejším z atentátov, ktorých sa od konca 60. rokov dopustili v Taliansku neofašistické skupiny. Časť historikov sa domnieva, že atentáty boli súčasťou takzvanej stratégie napätia, ktorej cieľom bolo nastolenie pravicovej diktatúry podobné napríklad vojenskému režimu v Grécku. V 70. a 80. rokoch v Taliansku pôsobil aj rad krajne ľavicových skupín, ktoré ale väčšinou útočili na jednotlivých predstaviteľov politickej moci, justície či odborov.
