Korčok pred novinármi ocenil hrdinské úsilie ukrajinských síl. "U nás na Slovensku vidíme, že bránia svoju vlasť, obetujú svoje životy aj za našu slobodu," opísal situáciu. Zdôraznil, že z hľadiska debát medzi spojencami z NATO je nevyhnutné udržať poskytovanie vojenskej aj politickej podpory pre Ukrajinu a pomáhať jej tak posilniť obranyschopnosť, čo teraz najviac potrebuje.
Pripomenul, že ministri budú hovoriť o stratégii NATO 2030. Podľa jeho slov pritom musia spojenci čeliť realite takej, aká je v dôsledku toho, že Ruská federácia a jej prezident Vladimir Putin zničili európsku bezpečnostnú architektúru.
"Musíme na to reagovať, musí to byť stredobodom našej stratégie," vysvetlil Korčok. Dodal, že z pohľadu záujmov SR musia byť debaty o európskej a transatlantickej bezpečnosti o posilnení spoločnej obrany.
Na dvojdňových rokovaniach v Bruseli sa okrem šéfov diplomacií z členských krajín Aliancie zúčastňujú aj diplomati z Fínska a Švédska, Gruzínska, Ukrajiny a tiež z Austrálie, Japonska, Južnej Kórey a Nového Zélandu. Aliancia a títo jej partneri by podľa Korčoka mali vyslať silný spoločný signál, že stoja za Ukrajinou.
Na otázku novinárov, či Slovensko pomôže Ukrajine aj vojensky, podobne ako Česká republika, ktorá tam posiela tanky, Korčok odpovedal, že Slovensko už Ukrajincom poskytlo vojenskú pomoc.
Dodal, že na tomto by sa mali podieľať všetci spojenci, koordinovať svoju vojenskú pomoc a dodať Ukrajine všetko, čo v tejto chvíli potrebuje. "To je nevyhnutné, lebo keď sa pozrieme na ruských agresorov, čoho všetkého sú schopní, tak musíme chrániť Ukrajincov a poslať im potrebné vybavenie, aby sa mohli ubrániť," povedal.
To je potrebné aj preto, že štáty východného krídla Aliancie zareagovali podľa Korčoka "disproporčne" pri poskytovaní pomoci pre Ukrajinu; pri posilňovaní jej obranných spôsobilostí. "Úlohu NATO ako koordinátora tejto pomoci preto vnímam ako kľúčovú," odkázal Korčok.
