Novela zákona zavedie aj opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli do 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Ženám, ktoré napríklad prídu o prácu, začne plynúť osemmesačná ochranná lehota od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Po novom bude nedodržanie karantény takisto porušením liečebného režimu. Novela tiež spresňuje, že ak izolovaný človek chce pracovať z miesta výkonu karantény, nebude uznaný za dočasne práceneschopného a nevznikne mu nárok na nemocenské.
Novelou zákona chce rezort práce predísť aj špekulatívnym pracovným pomerom s cieľom získať nemocenské poistenie (počas 270 dní) ako splnenie podmienky nároku na materské. Rozhodovať bude to, či takýto zamestnanec má vymeriavací základ, a teda či platí poistné.
Legislatíva zavedie aj možnosť odosielania krátkodobých dávok sociálneho poistenia na akýkoľvek poistencom určený bankový účet. Zruší sa tiež možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti.
Kategórie poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených sa rozšíria o novú kategóriu, a to o osoby s trvalým pobytom na území SR vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem. Zatiaľ to však bude mať len prechodný charakter počas roku 2023, ako vyplynulo z pozmeňujúceho návrh poslanca Petra Cmoreja (SaS).
Táto novela mala byť zároveň aj prvou časťou dôchodkovej reformy. Ošetrí napríklad to, aby sa na účely nároku na dôchodok nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, keď zamestnanec nemal vymeriavací základ, a teda neodvádzal poistné. Novela by mala vyriešiť aj problematiku česko-slovenských dôchodkov.
