Ako priblížila hovorkyňa únie miest Daniela Piršelová, najväčšie mestá Slovenska evidujú zvýšený počet ľudí v kritickej sociálnej situácii. Obyvatelia sa na obecné úrady častejšie obracajú s prosbami o pomoc pre obavu o stratu domova alebo neschopnosťou hradiť svoje bežné výdavky. Keďže mestá nedisponujú dostatočnými možnosťami priamej pomoci, volajú po riešení, ktoré by na úrovni štátu zabezpečilo priamu, adresnú a pravidelnú finančnú pomoc najohrozenejším obyvateľom, ktorá bude kompenzovať zvýšené životné náklady v dôsledku zdražovania.
„Dotknuté skupiny obyvateľstva trpia zvýšenými nákladmi na život a nezmenenými príjmami, čo si vyžaduje adresnú finančnú a pravidelnú pomoc. Aktuálnym riešením nie je ani mestské nájomné bývanie, keďže v najväčších mestách Slovenska je ho dlhodobo nedostatok, čo je spôsobené náročnosťou samotnej výstavby spolu s nepružným systémom financovania štátom,“ ozrejmila hovorkyňa ÚMS. Predstavitelia miest majú podľa nej obavu z rastúceho počtu ľudí, ktorí prídu o svoje bývanie a budú tak odkázaní na krízovú pomoc sociálnych služieb, ktorých kapacity sú nedostatočné.
Piršelová podotkla, že najväčšia miera zdražovania za posledných desať rokov a inflácia na úrovni necelých 10 percent spôsobujú, že jednotlivci, seniori, samoživitelia a rodiny s nižšími príjmami žijúci v mestách čelia čoraz ťažšej ekonomickej situácii pri platbách za bežné mesačné výdavky. „Práve život v mestách podľa dostupných dát totiž pre dlhodobo vyššie náklady a nezmenené platové úrovne spôsobuje, že mesačné výdavky sa pri zdražovaní neúmerne zvyšujú,“ dodala.
Navyše dlhodobo rastúci trend cien nehnuteľností alebo ich prenájmov sa najsilnejšie prejavuje priamo v najväčších mestách Slovenska. Celosvetová finančná kríza sa dotkla aj výroby stavebných materiálov a postpandemický stav svetovej ekonomiky spôsobil po dlhom čase prvý nárast úrokov hypoték.
