Vo štvrtok to v Bruseli po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO uviedli šéfovia slovenskej a českej diplomacie Ivan Korčok a Jan Lipavský. Korčok pripomenul, že na bruselských rokovaniach sa zúčastnila aj šéfka švédskej diplomacie Ann Lindeová a jej fínsky rezortný kolega Pekka Haavisto.
"Všetci dobre vieme, čo sa v tých krajinách deje, sledujeme verejné debaty, ktoré tam prebiehajú. Obe krajiny vidia, čo sa deje v ich susedstve," povedal Korčok. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa v oboch krajinách rozprúdili seriózne diskusie o tom, či by sa členmi NATO predsa len nemali stať. "Nechcem hovoriť za nikoho iného, ale cítim, že je tu absolútna podpora pre to, aby sa obe krajiny, ak sa tak ich občania rozhodnú, slobodne stali členmi tohto zoskupenia," uviedol Korčok.
Lipavský zdôraznil, že nechce predvídať vývoj situácie vo Fínsku či vo Švédsku. "Je to naozaj ich národné suverénne rozhodnutie," konštatoval. Treba počítať aj s tým, že ostatné členské štáty Aliancie musia potvrdiť a ratifikovať členstvo nových krajín. "Za Českú republiku môžem povedať, že v tom nevidím žiaden problém, ale to sú otázky, ktoré musia prejsť nejakými fázami vývoja a musíme o tom hovoriť," vysvetlil. Dodal, že Švédsko a Fínsko sú Čechom blízke kultúrne, ekonomicky a spoločensky a zdieľajú rovnaké hodnoty.
