Hovorí napríklad o príspevku na bývanie, ale aj ďalších systémových krokoch, akými sú napríklad valorizácia dávok v hmotnej núdzi s ohľadom na rast cien pre najchudobnejších ľudí.
"Je potrebné, aby vláda konala rýchlo, koncepčne a s dostatočnými zdrojmi, aby občania mali istotu, že štát na nikoho nezabúda," zdôraznila na sociálnej sieti. Na budúci týždeň sa chce k téme zdražovania stretnúť so zástupcami Únie miest Slovenska (ÚMS). Ako zdôvodnila, primátori a starostovia sú najbližšie ľuďom a najviac poznajú problémy svojich obyvateľov.
Čaputová poukázala na skúsenosti ÚMS, podľa ktorých sa obyvatelia častejšie obracajú na obecné úrady s prosbami o pomoc, s obavami o stratu domova alebo neschopnosťou hradiť svoje bežné výdavky. Únia rovnako žiada adresnú finančnú pomoc najohrozenejším obyvateľom, ktorá pomôže kompenzovať zvýšené životné náklady v dôsledku zdražovania.
"Priamou a pravidelnou dávkou pre takéto situácie je v iných krajinách Európskej únie tzv. príspevok na bývanie, ktorý zohľadňuje zvýšené životné náklady domácnosti v pomere k nákladom na bývanie. Takýto príspevok, samozrejme, môžu ľudia využiť na úhradu akýchkoľvek životných nákladov podľa svojich potrieb, nielen na náklady spojené s bývaním," načrtla hlava štátu. Namieste je podľa nej diskusia aj o ďalších systémových krokoch.
Prezidentka upozornila, že zdražovanie pocítia najmä samoživitelia, viacdetné rodiny alebo osamelo žijúci dôchodcovia. Štvorčlenná rodina zaplatí podľa nej mesačne v priemere o 50 eur viac za jedlo a energie oproti roku 2021. Doplnila, že 20 percent najchudobnejších domácností už teraz dve tretiny svojho príjmu míňa len na jedlo a bývanie.
