Čo vravíte na to, že vás Slovan zaradil do klubovej Siene slávy?
Je to veľká pocta, že si Slovan na mňa spomenul a zaradil ma do Siene slávy. Byť v spoločnosti takých legiend, ktoré sú pod strechou štadióna, je neskutočné a aj veľké zadosťučinenie.
Keď stúpala plaketa pod strechu štadióna, čo sa vám preháňalo hlavou?
Bola to zmes všetkého. Prebleskol mi môj príchod do Slovana, prvý tréning či prvý titul. Triasli sa mi kolená a mal som zimomriavky, keď som stál na ľade so svojou rodinou. Bol to naozaj príjemný pocit.
Aj si spomínate, ako sa upiekol váš prestup do Bratislavy v roku 1994?
Áno. Bol som na reprezentačnej akcii v Prievidzi. Viem, že v jeden deň došli za mojím otcom zástupcovia Slovana, Nitry a Košíc. Neskôr sa ozval aj Trenčín. Dostal som na výber a vybral som si belasých. Zavážilo to, že Slovan išiel budovať nový tím, takže som vedel, že dostanem šancu a asi po mesiaci som už hrával v prvej obrane.
Čo vám najviac utkvie v pamäti počas deviatich sezón strávených v belasom drese?
Boli to krásne roky a sezóny. Nikdy nezabudnem na prvý titul, ale aj ten počas výluky v roku 2005. Vtedy bola extraliga veľmi kvalitná, v tímoch hralo množstvo hráčov z NHL. Samozrejme, aj dva roky v KHL boli super, najmä tá prvá sezóna 2012/2013, keď bola tiež výluka a mali sme každý zápas vypredaný.
Kariéru ste oficiálne ukončili pred šiestimi rokmi. Chodíte si ešte občas zahrať s nejakou partičkou?
Pred pandémiou sme chodili pravidelne, ale teraz už nie. Presedlal som skôr na golf, takže teraz ma skôr uvidíte s golfovou palicou než s hokejkou v ruke.
Slovan momentálne bojuje v semifinále s Košicami o postup do finále. Ako vidíte belasú cestu za titulom?
Chalanom strašne držím palce, aby v storočnicovom ročníku získali majstrovský titul.
