Nespokojnosť vyjadrilo 50 percent opýtaných, spokojnosť s krokmi EÚ 45 percent obyvateľov. Podľa sociológa Michala Vašečku je viacero interpretácií vrátane polarizácie spoločnosti. Uvedomiť si treba aj to, že medzi nespokojnými sú aj tí, ktorí očakávajú od EÚ ešte tvrdšie sankcie voči Rusku.
"Výsledok ale kopíruje polarizáciu spoločnosti. Tí, ktorí sú nespokojní s reakciou, patria zväčša k opozícii a nasledujú to, čo počujú od svojich lídrov, voči ktorým majú dôveru. Platí to vo všeobecnosti aj pri koalícii," skonštatoval Vašečka.
Spoločnosť je podľa neho tak polarizovaná, že nech by sa vybrala akákoľvek civilizačno-kultúrna téma, spoločnosť by sa vždy rozdelila na dve polovice. Poukázal tiež na to, že medzi tými, ktorí boli pri pandémii zameraní silno antivaxersky, sú takí, ktorí spochybňujú samotnú vojnu na Ukrajine. "Prepojenia a kolerácie sú veľmi silné," podotkol Vašečka.
Priznal, že po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu všetci očakávali, že sa smerom nahor pohnú preferencie koaličných strán, čo sa ale nestalo. Označuje to za prekvapujúce, zároveň to ale podľa sociológa potvrdzuje trend, keď si strany dlho držia volebné preferencie bez ohľadu na kauzy či zmeny v domácej i medzinárodnej spoločnosti a radikálne sa to začne meniť pred voľbami.
Aj podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus sa výsledky prieskumu lámu na pohľade voličov opozície a koalície. Nadpriemernú spokojnosť vidno podľa neho v tábore koaličných voličov a nadpriemernú nespokojnosť v tábore tých opozičných. "Je to aj vizitka vlády, ktorá je reprezentantom postoja Slovenska voči Ukrajine a toho, ako EÚ koná," skonštatoval Slosiarik.
