Jednou z jej nevinných obetí sa stal jeho kamarát, keď sa pokúšal dostať do bezpečia. Narazil však na nepriateľských vojakov, ktorí nemilosrdne ukončili jeho život.
Kovalenko vyrozprával v rozhovore pre taliansky denník Gazzetta delo Sport jeden zo stoviek smutných príbehov tejto nezmyselnej vojny. Redaktorovi ukázal v telefóne fotografiu s otvorenými dverami auta, z ktorého trčí mŕtvola. „Toto je môj priateľ,“ vravel so stiahnutým hrdlom 33-násobný ukrajinský reprezentant. „Päť dní sa skrýval v kryte. Potom sa pokúsil ujsť. S bratom a priateľkou nastúpili do auta. Na prvom kontrolnom stanovisku Rusi auto zastavili a mužov zastrelili. Dievča držali tri hodiny, potom ho pustili.“
Viktor rozbiehal futbalovú kariéru v Donecku, no narodil sa v Chersone. Juhoukrajinské prístavné mesto sa stalo od začiatku invázie jedným zo strategických bodov ruských okupantov. „Moja rodina je našťastie v poriadku. Neistota však zabíja. Cherson je obsadený, bomby dopadajú pár kilometrov od nášho domu.“
Šikovný stredopoliar sa len ťažko koncentruje na svoje povinnosti. „Klubový lekár mi predpísal tabletky, aby som si aspoň pár hodín pospal. Žijem v predstave, že každú chvíľu môžu prísť z domu zlé správy. Je desivé zapnúť televízor a vidieť tie zábery.“
Viktor má strach o svojich najbližších. Momentálne podľa neho nie je možné prepraviť ich do Talianska. „Je to až príliš nebezpečné. Rusi strieľajú do áut. Nezaujíma ich, či sú to civilisti, ženy, deti. Ak chce niekto opustiť Cherson, musí prejsť tromi kontrolnými bodmi. Moji rodičia nechcú odísť. Po návrate by nenašli nič. Rusi si berú všetko. Môj otec má zbraň. Dúfa, že ju nebude musieť použiť, no je pripravený brániť sa,“ dodal Kovalenko.
