Jazyková bariéra
Trasa, ktorou kráčal, mala výhodu, že po nej išlo málo ľudí. „Spoznával som krásnu vidiecku krajinu, španielske mestá a ľudí. Po štyroch dňoch púte som oslavoval 47. narodeniny. Bol som v horách v baskickej dedinke s 800 obyvateľmi a vstúpil som do krčmy. Vrúcne ma prijali, no narazil som na problém. Viem plynulo 4 európske jazyky, ale tu som mal problém sa dohovoriť. Len jeden človek tu hovoril lámanou angličtinou. Ostatní vedeli len baskicky. Aj tak sme si porozumeli,“ pochvaľoval si.
Po dvoch týždňoch putovania sa mu zapálila achilovka. Trvalo vyše dvoch dní, aby nabral silu kráčať ďalej a podarilo sa mu to aj vďaka nezištnej pomoci. „Bol som v meste Colonga v deň štátneho sviatku. Všetko bolo zavreté. Dokonca aj penzión, v ktorom som mal byť ubytovaný. Stretol som však anjela - Izabelu, ktorá mi vybavila lekára aj apartmán. Po 3 dňoch som sa opäť vydal na púť,“ doplnil pútnik.
Dva typy pútnikov
Keď Artur 27. októbra dorazil do Baamonde Sobrado dos Monxes, ktorý je od Compostely vzdialený 100 km, nevedel sa dočkať poslednej etapy. „O tri dni som došiel do cieľa. Pocity, keď som uvidel katedrálu, sa opisujú len ťažko. Lomcovali mnou emócie. Na mieste som stretol dve sorty pútnikov. Prví, butikovo oblečení, a potom tí druhí, špinaví, mierne roztrhaní a smrdiaci,“ uzavrel pútnik.
