Odborníci aj slovenská vláda v tom majú jasno, opozícia poskytnutie S-300 označuje za zradu národných záujmov. Nový Čas sa pozrel na to, v čom sa tieto dva systémy odlišujú a kedy a za akých podmienok by sme mohli získať svoj vlastný Patriot.
Poskytnutie systému S-300 Ukrajine si cez víkend zobral na mušku predovšetkým šéf Smeru Robert Fico. Podľa neho tým vláda zaťahuje Slovensko do vojny, s ktorou údajne nič nemáme, a zároveň sa zbavuje obranného systému, ktorý je podľa Fica účinnejší a lepší ako americký Patriot. Slovenské ozbrojené sily na to reagovali zverejnením parametrov oboch systémov.
„Nedostatok náhradných dielov pre S-300 viedol už počas posledných cvičení k zníženiu bojaschopnosti na maximálne 70 %. S veľkými problémami sme ho uvádzali do 100 % stavu, v akom sme ho Ukrajine aj odovzdali,“ tvrdí armáda s tým, že opravy systému museli vojaci robiť „na kolene“. Náhradou sú práve Patrioty, a to štyri batérie, ktoré tu budú podľa šéfa parlamentu Borisa Kollára tak dlho, ako to bude potrebné.
„Ten systém, ktorý sem teraz príde, tu zostane. Kryjú nás ešte ďalšie tri systémy Patriota, dva nemecké a jeden holandský. Bude sa to po nejakých dvoch rokoch posúvať a na konci si ho budeme môcť za veľmi, veľmi výhodných podmienok na splátky kúpiť,“ vyhlásil Kollár. „Bude to podstatne lacnejšie,“ dodal. Rusi zároveň tvrdia, že zničili S-300 na Ukrajine, ktorý im dodala európska krajina. Premiér Heger to overoval u Ukrajincov, ktorí to odmietli ako snahu o propagandu zo strany Ruska.
Systém S-300 bol aj nebol náš
Vladímr Tarasovič, vojenský analytik
- My sme si po rozdelení Československa zobrali S-300 na ochranu Bratislavy, ale zmluva bola postavená tak, že my sme s tým systémom nemohli vôbec nijako manipulovať. Prvýkrát sme s vlastným systémom mohli cvičiť až v roku 2015.
Čiže nie je tu len problém so samotným systémom, ale aj problém zmluvy s Ruskom. Keď sme išli strieľať - lebo posádky museli cvičiť- tak buď sa išlo do Poľska, alebo do Bulharska. Chodili sme tam teda strieľať s cudzou S-300, nie s vlastnou. Až v roku 2015 sme mohli strieľať vlastnou zbraňou. Bolo to vlastne naše, a zároveň nie naše.