Vladimír Roháč (28)
„V časoch môjho detstva bola Veľká noc viac charakteristická svojím osobným a tradičným prežívaním, bez zbytočnej komercionalizácie tak, ako je to dnes,“ hovorí Vladimír Roháč alias seriálový Luka, ktorý je Rusín. „Práve preto to malo väčšie čaro a človek to mohol prežívať viac do hĺbky aj napriek nižšiemu veku.“ Veľkonočný pondelok mal vraj jeden základný prvok, a tým bolo vedro. „Dievčatá sme oblievali zo zásady len a jedine studenou vodou z potoka alebo zo studne, aby boli krásne a zdravé po celý-celučičký rok. Spomienky sa mi viažu najmä na zábavu, živelnosť a spontánnosť.“ Samozrejme, sviatky vníma aj v spojitosti s jedlom: „Najtypickejším znakom pre nás je v košík s posvätenými jedlami, ktoré sa viažu na Veľkonočnú nedeľu, a v ňom sa vyníma príznačný symbol – baránok.“
Jevgenij Libezňuk (60)
Veľkonočné sviatky jeho detstva mali vraj divnú príchuť. „Boli akoby nelegálne, zakázané. Napríklad v škole nám hovorili: Nieže pôjdete do kostola svätiť pasku a potom ju budete jesť. Jasné, že každý ju šiel svätiť,“ spomína Jevgenij Libezňuk alias seriálový Žeňa, inak ukrajinský rodák. „Na Slovensku žijem už dlhšie, než som žil na Ukrajine, a ako si spomínam, tak sa pripravovalo všetko podobne ako tu. Veľmi sa tie zvyky nelíšia.“ Taký zásadový, aby držal pred Veľkou nocou pôst, vraj nie je. „Ale moja manželka áno. Drží ho teraz aj kvôli tomu, čo sa odohráva na Ukrajine. Povedala, že nebude jesť mäso, kým sa to neskončí.“ Na Ukrajine má rodinu aj známych. „Keď som sa s nimi rozprával, pochopil som, že sa snažia nejakým spôsobom vrátiť ku každodennej rutine spred vojny. Ale tohtoročná Veľká noc bude mať určite inú príchuť. Oni majú Veľkú noc o týždeň neskôr ako my, takže uvidíme...“
Ľudmila Kozmenko (62)
„V mojich spomienkach to všetko bolo veselšie, divokejšie – vzhľadom na množstvo vody - a plné očakávaní, kto všetko ma príde obliať!“ zhrnula sviatky svojho detstva ukrajinská rodáčka Ľudmila Kozmenko alias seriálová Polina. Posledné roky to u nich počas veľkonočného pondelka vyzerá nasledovne: „Ráno, keď ešte spím, k mojej posteli pristúpia dvaja chlapi, jeden s vodou, druhý s korbáčom – prvý je syn Kristián a druhý muž Valentin. A začne sa oblievačka so šibačkou, mám to dva v jednom... Potom, keď som už pooblievaná, vyšibaná a šťastná, dostanú obaja po vajíčku, a keď som veľmi, veľmi šťastná a dobrá, tak aj finančnú odmenu! A potom u nás nasledujú bohaté raňajky, pri ktorých nesmie chýbať synov obľúbený jarný zemiakový šalát!“ Tohtoročné sviatky však u nich budú odlišné a plné smútku. „V polovici marca mi odišiel do neba brat... A k tomu sa začala vojna na mojej rodnej Ukrajine. Áno, budem myslieť na svoju rodinu, na blízkych, na kolegov hercov a na tých všetkých Ukrajincov, ktorí sú v tomto čase možno hladní, smädní a mrznú niekde v úkryte v pivnici... A na vojakov, ktorí v tento sviatočný čas musia bojovať a nakoniec zvíťaziť!“
Iveta Fejková (28)
Radostné očakávanie z príchodu oblievačov, tak by sa pár slovami dali zhrnúť spomienky seriálovej Larisy na detstvo. „Každé dievča rátalo, koľko chlapcov ho prišlo poliať, aby sa mohlo chváliť, koľkokrát sa prezliekalo,“ dodala. Veľkonočné sviatky sú v rodine tejto Rusínky prísne tradičné. „Príprava je jasná – okná musia byť umyté. Potom nasledujú poriadky v domácnosti, výzdoba - kraslice a bahniatka. Tak ako Vianoce, tak aj veľkonočné sviatky robievame na dvakrát. Ako sa vraví – po novom a po starom. Pred tromi rokmi nás opustil na Veľkonočnú nedeľu milovaný dedko, takže modlitba bude súčasťou.“
Ladislav Ladomirjak (33)
Seriálovému Mikitovi sa vraj vždy viac páčila Veľkonočná nedeľa než pondelok. „Vtedy sme sa celá rodinka stretávali najprv na omši, kde sa posvätili košíky s jedlom, a potom sme utekali domov. A to doslova utekali, lebo u našej babky v obci Ulič majú zaujímavý tamojší zvyk, a to ten, že kto domov dobehne najskôr, bude mať šťastie. Čiže si viete predstaviť starších ľudí utekať dolu kopcom,“ smeje sa herec rusínskej národnosti, člen činohry prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča. V detstve mu tiež jedna vec nešla do hlavy: „Pamätám sa, že vždy som videl chodiť starších pánov oblievať a boli strašne veselí, a nerozumel, som prečo.“ Polievať vraj chodil s vedrom. „S poriadne veľkým, poprípade voňavkou, ale často sa to nestávalo. Nechcel som byť až taký krutý, lebo tie voňavky podľa mňa baby museli cítiť ešte celý mesiac.“
