Príťažlivý Bojan zo seriálu Slovania, ktorý nenechal chladnou najmä ženskú časť publika- navyše muzikant...to je kombinácia!
Maximálne vyťažený nakrúcaním úspešných častí seriálu Nemocnica, najnovším predstavením SND Salemské bosorky, hraním, skladaním. Tento talentovaný čerstvý tridsiatnik (!) má okrem 13 divadelných postáv a troch seriálových na konte ešte aj debutový album Odpovede, ktorý nahral so svojou kapelou.
Muž mnohých tvárí a talentov – no aká je tá jeho, súkromná? Zistili sme pre vás v rozhovore pri pohári vína.
Richard, aký máš vzťah k slovenským tradíciám?
K slovenským tradíciám? Nečakal som takúto otázku. Nemôžem povedať, že by som dodržiaval nejaké slovenské tradície. Nevítam hostí chlebom a soľou.
Čím vítaš hostí?
Úsmevom a pozdravom.
Prečo si sa v živote rozhodol venovať práve divadlu?
Bola to taká priamočiara cesta. Od 5 rokov som chodil do divadelného tábora Babylon. Takže som bol s divadlom stále. Keď som už dosiahol ten vek, kedy už dieťa nemôže chodiť do tábora, šiel som na konzervatórium na herectvo, z konzervatória na VŠMU a odtiaľ rovno do divadla.
Bolo herectvo tvojim detským snom?
(úsmev) Ako dieťa som chcel byť archeológ, dokonca egyptológ. Pamätám si, ako som sa učil z jednej knihy hieroglify! Dávnejšie ma bavila aj história Slovanov – najmä symboly – runy.
Máš nejaké symboly vytetované aj na rukách. Čo znamenajú?
Toto je nekonečný uzol z budhizmu (ľavá ruka), ktorý symbolizuje jednotu. Toto je z kabaly – merkaba (pravá ruka)– energetický systém okolo človeka. Každý ten symbol niečo pre mňa znamená. Prvé tetovanie Teatrum som si nechal so súhlasom otca urobiť už ako 17- ročný.
Cvičíš? Venuješ sa nejakej fyzickej aktivite?
Cvičil som, ale teraz na to vôbec nemám čas. Chodil som do fitka, aj jogu som kedysi robil. Teraz, keď mám voľný deň, idem na bicykel.
Kde bicykluješ?
Je to rôzne. Chodím rád do Karpát, na Kolibu. Bicyklujem aj po cestách – to chodievam väčšinou do Rakúska alebo aj na hrádzu.
Keď skladáš hudbu, píšeš text – zaradil by si sa k tým autorom, ktorí si k tvorbe nalejú povedzme pohár vína, alebo skôr nie?
Mne to nepomáha. Keď sa sústreďujem na nejaký druh tvorby, nechcem mať v sebe nič – pohár vínka by mi pri klavíri asi neuškodil, ale nepotrebujem to.
Čo ti pri skladaní beží hlavou?
Všetko možné. Záleží to aj od toho, v aktom období života sa práve nachádzam. Keď som písal Kláru, bol som po rozchode a jediné, čo sa mi motalo hlavou je to, že čo robí moja drahá, s kým teraz je – lebo som vedel, že už niekoho má.
V tom texte je aj taká tá „frajerina“, že nemysli si, aj ja už s niekým spávam...aké ponaučenie si ty berieš z rozchodov?
No ono je na tom aj kus pravdy, človek po rozchode hľadá cesty kdekoľvek. Niekto v ženách a niekto v športe – každý to má inak. Ale také hlavné posolstvo tej pesničky pre mňa je, že sa netreba trápiť. Lebo paradoxne väčšinou príde ešte lepší partner než ten, kvôli ktorému sme plakali. To je ako keby posolstvo tej pesničky.
Máš muzikantov, ktorých rád počúvaš teraz?
Mám dlhodobo obľúbeného interpreta, ktorého počúvam – volá sa Asgeir – Islanďan. Vynikajúci je Matt Corby – Austrálčan, a teraz posledné dni fičím na Belgičanovi Stromae.
Máš to s hudbou tak, ako s vínom? Chutí – nechutí, páči, nepáči?
Áno, presne takto to mám. Môj otec hovorí, že ja mám jazyk z kórejského psa. Mne keď naleješ víno za 50 tisíc eur, tak si ani nevšimnem ten rozdiel...
Chutí ti sladšie alebo suché?
Ja mám rád sladšie vína. Trpkú príchuť v ústach veľmi nemusím.
Čo si dáš k vínu, keď si k nemu niečo dáš?
Olivy sú super aj syry – ale sám si to nedám. Keby mi to niekto naservíroval, to by bolo iné. Víno si radšej vychutnám v spoločnosti.
Vráťme sa ešte na chvíľu k divadlu a seriálom. Hráš radšej dobrých alebo záporákov...lebo podľa vizuálu by si mohol hrať aj princov...:)
(Smiech) Skôr tých záporákov.
Prečo?
Lebo dobráci a tie dobré charaktery mi pripadnú v niečom strašne nudné. Mňa bavia skôr tie pokrivené charaktery. Lebo keď hráš sviňu, tak obvykle tá sviňa aj v telke aj v divadle dlho pôsobí ako dobrá a až neskôr sa ukáže, že je to sviňa.
Vyberáš si záporné postavy ty?
Ja po tom primárne nejdem, ale obsadzujú ma do takých rolí. Dlhodobo. A mám to rád.
Asi to vieš robiť. Stalo sa ti, že ti ľudia hovoria, že ťa v tvojej role neznášajú?
Stalo sa mi to v jednom podniku na Obchodnej. Pamätám si odtiaľ jeden zážitok, keď som čakal v rade a otočila sa na mňa pani a povedala mi, že sa teší, že som odišiel z Oteckov, lebo som ju tam vytáčal.
Nedávno si nadviazal spoluprácu so slovenskou značkou vín Vitis. Ako to máš s vínom ty?
Alkohol si dám len veľmi striedmo. Občas si dám pifko, výnimočne si dám dobré vínko. A keď sa robí víno, je to niečo, s čím sa viem stotožniť. Je za tým príbeh, proces práce mnohých ľudí, jednoducho vyrobiť dobré víno je vlastne tiež umenie. Víno mi v tomto smere pripadne najzmysluplnejšie, preto zafungovala aj moja spolupráca so slovenským vínom Vitis.
