Napriek tomu sa však nebráni prípadnej spolupráci s bývalým reprezentantom, ktorému chuť pomáhať očividne nechýba. Prezradil aj to, aké kroky vo funkcii podnikne ako prvé a akým spôsobom by rád zmenil dianie v slovenskom tenise.
Čo budú vaše prvé kroky vo funkcii prezidenta STZ? Chystáte trebárs radikálne zmeny v štruktúrach zväzu?
Zatiaľ nie. Musím sa najskôr podrobne zoznámiť s vecami, ktoré prebiehajú. S väčšinou som však spokojný. Máme nových ľudí na regionálnych zväzoch, s ktorými si musíme sadnúť a spolu budeme riešiť širšie tenisové hnutie.
O tom, čo sa deje v NTC, mám ako bývalý šéftréner veľmi dobrú predstavu. Vždy je čo zlepšovať, no myslím si, že všetci, čo tu robia, robia naplno a s najlepším svedomím.
Pod najväčšou kritikou sú posledné roky daviscupové či fedcupové tímy...
Ono povedať, že potrebujeme všeobecne zmenu, je jedna vec... Musíme hrať s hráčmi a pracovať s ľudmi, ktorých máme. To je v poriadku. Problém vidím v tom, že deti väčšinou končia s tenisom zhruba po základnej škole, lebo rodičia nemajú dosť peňazí na to, aby pokračovali ďalej.
Obzvlášť po tom, ak by sa trebárs nedostali do užšej reprezentácie. Rodičia potom dajú radšej deti trebárs na štúdium. Tým pádom chýba konkurencia. V doraste je to potom také „deravé“. V tomto smere musíme niečo vymyslieť, aby hráči mohli v širšom spektre vytrvať čo najdlhšie.
Ako je to u dospelých hráčov?
Keď porovnám ekonomickú situáciu, že koľko je dospelý človek schopný zarobiť bežnou prácou s tým, koľko by ho stála profesionálna tenisová príprava... Príprava by stála viac, než je človek schopný zarobiť. V tomto smere dnes vidím možnosť trebárs upraviť daňové odvody ohľadom tenisu, ktorý je špecifický šport.
Vždy je to lotéria, nakoľko neviete, ako ďaleko zájdete a koľko v konečnom dôsledku zarobíte. Plus si do toho zarátajte aj trénera či daňové preddavky... Potom vám vyjde, že nemáte za čo ísť na turnaj a ešte platíte aj preddavky. Určitý individuálny prístup by mal byť.
NTC sa však snaží starších hráčov finančne podporovať...
NTC zohráva významnú rolu. Preto kritika, že starší hráči od nás dostávajú podporu, nemusí byť vždy na mieste. To, že sa hráč dokáže sám financovať, neznamená, že si dokáže zarobiť na živobytie.
Keby nebola podpora zväzu, tak by sme možno polovicu reprezentačného tímu už vôbec nemali. Kritizuje sa ľahko, treba však poznať realitu a vytvoriť systémové podmienky, ktoré budú dlhodobé.
Ako vnímate osobu Martina Kližana, tenisového revolucionára, ktorý avizoval drastické zmeny, ak by voľby vyhral on?
Maťo raz hovoril, že všetko vymeniť, potom zase že nie všetko, len to, čo treba... Neviem, za akých podmienok by chcel robiť zmeny. Vyhlasovať, že by sa mali dotovať kluby, je pekné, ale odkiaľ sa peniaze zoberú? Neviem, do akej miery mám preto jeho vyhlásenia brať vážne.
Na druhej strane je to mladý chlap, poznám ho dlho. Snažil som sa mu pomáhať v období, keď si nemal s kým zahrať alebo sa s kým poradiť. Vidím v ňom potenciál. Záleží na ňom, ako sa zachová. Ak má dobré nápady, ja som prístupný. Čím viac hláv, tým lepšie.
Zákon o športe nám dáva však určité mantinely a nejaké veľké preskupovanie peňazí určite nie je možné. Dúfam však, že Maťo nestratí chuť pomáhať.
Boli ste od volieb spolu v kontakte?
Iba po kongrese sme sa krátko rozprávali. Predvolebný boj bol náročný. Martin má zastúpenie v bratislavskom zväze pomerne silné, takže v kontakte musíme byť stále.
Mám však aj iné povinnosti a navyše sa mi stala smutná udalosť v rodine, keď musím mame pomáhať viac, ako som bol zvyknutý predtým. Som preto vďačný za každého, kto podá pomocnú ruku.
Preberiete teraz kanceláriu po svojom predchodcovi Tiborovi Mackovi?
Kanceláriu som mal doteraz v NTC dole pri šatniach. Stále si myslím, že to je moja kancelária. Na tú hornú som sa zatiaľ veľmi nepozeral. Viem, ako to tam vyzerá, ale ja nie som vôbec kancelársky typ. Mne to je jedno, hlavne, aby som si mal kde zložiť veci a mal priestory na to, aby som mohol niekoho prijať.
