Hoci pred viac ako sto rokmi mali na Slovensku celkom inú podobu, čo-to sa z nich predsa len zachovalo. Prekvapivo tento rok prichádza cirkev s určitými zmenami. Čoho sa budú týkať a v akom duchu sa budú niesť najbližšie veľkonočné sviatky?!
Veľkonočné sviatky sa za posledných 100 rokov poriadne zmenili. Kedysi sa pred ich slávením Slováci na rozdiel od dneška tvrdo postili. „Nejedlo sa mäso, výnimku tvorili len ryby alebo pôstna kapustnica so žabími stehienkami. Úplne bežne sa konzumovali aj slimáky. Zachovali sa recepty na slimačí kaviár,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.
Na Zelený štvrtok sa zvyklo jedávať niečo zelené, buď listy mladého špenátu s vajíčkom, alebo žihľava. „Dievčatá sa chodili skoro ráno česať pod vŕbu, čím chceli dosiahnuť, aby mali krásne husté vlasy, čo bola koruna ich krásy. Vo štvrtok dopoludnia sa ešte pracovalo na poli. Sadili sa bôb, fazuľa či hrach, a to malo zaručiť, aby bola dobrá úroda,“ vysvetľuje etnologička.
Na Veľký piatok platilo pravidlo, že nikto nemohol ísť na pole či do záhrady. Ľudia si pripomínali ukrižovanie Ježiša Krista, bol prísny pôst, mnohí jedli len krajec chleba. „Večer sa spievali pašie alebo sa po mestách aj predvádzali scény z ukrižovania vo forme divadla. Zaviedli ich františkáni, nacvičovali sa 3 mesiace pred Veľkou nocou a bolo vecou prestíže, kto tam bude účinkovať,“ uviedla Nádaská.
Šibačka len pre slobodných
Na Bielu sobotu gazdinky piekli z kysnutého cesta koláče a chlebík, v domoch už vyvoniavala údená šunka či klobásy. Popoludní sa chodilo pokloniť k hrobu Ježiša Krista do chrámu. Po večerných obradoch sa už hladoši mohli najesť mäsa.
„V nedeľu si brali ženy do kostola košíky, v ktorých mali fľašu vína, mäso, soľ, klobásy, vajíčka, koláče a kňaz im to posvätil. Na obed sa pieklo mladé jahňa alebo kozľa a jedlo sa s chlebom a chrenom či medvedím cesnakom,“ uvádza Nádaská s tým, že v tento deň sa zvykli navštevovať príbuzní. Veľkonočný pondelok bol celkom iný ako dnes.
