"Nastal buchot pušiek a automatov po chodbe. Vrazili do toho domu, kde sme bývali: ´Okamžite sa obliecť, zobrať len to najnutnejšie oblečenie a nastúpiť dolu na vrátnicu!´ Tam už čakali autobusy. Cestou autobusom sme aj uvažovali, či náhodou nepôjdeme priamo, po nejakom dohovore s vedením Sovietskeho zväzu niekam na Sibír. Ukázalo sa, že sme išli do Podolínca a tam už bolo niekoľko stoviek ďalších," takto opísal tragické okamihy Teodor Hlaváč, ktorého zastihla Barbarská noc z 3. na 4. mája 1950 v kláštore na nitrianskej Kalvárii.
Rehoľníci na Slovensku boli sústredení do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v takzvaných sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Mnohí rehoľníci nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení.
Po Akcii K nasledovala Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16 sústreďovacích kláštorov.
Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.
Zdroj: www.upn.gov.sk, www.vlada.gov.sk/statne-sviatky, www.kolbeweb.sk, www.tkkbs.sk
