Začala sa tajná Akcia K (kláštory), známa aj pod názvom Barbarská noc, ktorá bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov.
V tom čase už mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila. Akcia v takom rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším nielen v Československu, ale v celej strednej Európe.
Zo Zákona Národnej rady SR č. 241 z roku 1993 je 13. apríl pamätným dňom a pripomína sa ako Deň nespravodlivo stíhaných. Pri tejto príležitosti sa na viacerých miestach na Slovensku konajú spomienkové pobožnosti.
Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum vtedajšieho ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.
Po akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí, žijúcich v 76 kláštoroch.
