"O liekovej závislosti hovoríme, keď pacient stráca kontrolu nad užívaním lieku a často má tendenciu užívať liek dlhšie či vo vyšších dávkach, ako je to odporúčané. Lieková závislosť zasahuje do psychického a/alebo fyzického zdravia človeka a často aj do jeho fungovania v spoločnosti," priblížil.
Závislosť od lieku môže byť podľa ústavu buď psychická, alebo fyzická. Pri psychickej závislosti je užívanie lieku spojené s príjemnými pocitmi a jeho neužitie, naopak, s nepríjemnými. "Pacient vtedy pociťuje silné nutkanie užiť liek za akúkoľvek cenu," spresnil. V prípade fyzickej závislosti sa u pacienta podľa ŠÚKL môžu pri prerušení užívania lieku objaviť abstinenčné príznaky.
Najčastejšie závislosť podľa neho vyvolávajú lieky na zmenu nálady alebo správania. "Lieková závislosť však môže vzniknúť napríklad od analgetík (tlmia bolesť), hypnotík (vyvolávajú útlm centrálnej nervovej sústavy a navodzujú spánok), anxiolytík (potláčajú úzkosť) či anestetík (vyvolávajú znecitlivenie)," uviedol ústav. Doplnil, že vzniknúť môže aj v prípade voľnopredajných liekov, akými sú napríklad spreje, kvapky do nosa či preháňadlá. V prípade liekov na chronické ochorenie sa o liekovej závislosti nehovorí, hoci sa užívajú dlhodobo až doživotne.
ŠÚKL pripomenul, že v dôsledku závislosti môže vznikať aj tolerancia na účinnú látku. "Tá vedie k zvyšovaniu dávok a pacientovi následne hrozí riziko predávkovania," dodal. Závislosti môžeme podľa účinne predchádzať správnym užívaním liekov podľa pokynov lekára.
