Kontroverzný genetik Eugen McCarthy sa zaoberá makrorevolúciou a krížením zvieracích druhov. Pracuje na univerzity v Georgii a vznik človeka vysvetľuje práve skrížením šimpanza či podobného primáta s prasaťom. Šimpanzy sú totiž ľuďom veľmi podobní, druh Homo sapiens má ale vlastnosti, ktoré nemajú žiadni iní primáti, ale majú ich prasatá. „Navyše, existuje tu jedno zviera, ktoré má všetky tieto vlastnosti, ktoré odlišujú človeka od ostatných primátov. A čo je tým iným zvieraťom, ktoré má tieto vlastnosti? Odpoveďou je Sus Strofa, prasa divoké,“ tvrdí McCarthy.
S tvrdením prišiel na svojom webe Macrorevolution.net. Odmieta však, že by šlo len o hypotézu, vraj má na to aj dôkazy. Kým genetici na celom svete sa zhodujú, že šimpanzy sú našimi najbližšími príbuznými, majú ľudia množstvo charakteristík, ktoré nemajú žiadne iné primáty. Kožu bez výrazného ochlpenia, silnú vrstvu podkožného tuku, svetlé oči, vystúply nos a silné obočie. „Mnohé tieto vlastnosti sú nepochybne prasacie,“ tvrdí McCarthy s tým, že existujú ďalšie podobnosti, ktoré nie sú úplne evidentné – v štruktúre kože a niektorých orgánov. Preto možno niektoré vnútorné orgány (napríklad pečeň) transplantovať z prasaťa na človeka. Medicína môže využívať aj kožné tkanivá a srdcové chlopne prasiat.
McCarthy odmieta, že by všetci medzidruhoví kríženci museli byť neplodní. Podľa neho sa kríženec prasaťa a šimpanza mohol páriť so šimpanzmi. Preto sú ľudia viac podobní primátom.
Lenže, genetik McCarthy neodpovedá na iný problém. Že spermie prasiat nie sú schopné rozpoznať šimpanzie vajíčko. Navyše šimpanzy majú chromozómov 48, prasce iba 38. A pri kľúčovom párovaní chromozómov z vajíčka a spermie by počet nevychádzal. Človek má chromozómov 46.
