Európa sa snaží zbaviť svojej závislosti od ruského plynu, aj keď odborníci tvrdia, že dokončenie tejto úlohy bude trvať roky. TASR správu prevzala z AFP. V Middelfarte, v strednom Dánsku, sa minulý mesiac obnovili práce na projekte Baltic Pipe, plánovanom 900-kilometrovom prepojení, ktoré má predovšetkým pomôcť Poľsku znížiť jeho závislosť od ruského zemného plynu.
„Samozrejme, je to aj preto, aby sme mali plyn v dánskej sústave, ale hlavne aby sme pomohli plynárenským sústavám našich susedov,“ povedal agentúre AFP Soren Juul Larsen, vedúci projektu dánskeho prevádzkovateľa energetickej infraštruktúry Energinet.
Len týždeň po invázii na Ukrajinu udelil dánsky úrad životného prostredia povolenie na pokračovanie výstavby po deväťmesačnom pozastavení pre obavy z vplyvu projektu na prírodu. Tie sa však podarilo vyvrátiť a projekt už získal zelenú. S výstavbou plynovodu sa začalo v roku 2018. V súčasnosti sa očakáva spustenie prevádzky v októbri a na plnú kapacitu by mal začať fungovať od januára 2023.
S ročnou prepravnou kapacitou 10 miliárd metrov kubických (m3) plynu by malo potrubie pokryť približne 50 % spotreby v Poľsku, ktoré pred tromi rokmi oznámilo, že v roku 2022 ukončí zmluvu s ruským gigantom Gazprom. Hoci to môže byť dobrá správa pre Poľsko, pre ostatné európske krajiny, ktoré sa snažia oslobodiť od ruského plynu to môže to znamenať problémy. Ak totiž Nórsko, druhý najväčší európsky dodávateľ plynu po Rusku, zvýši tok plynu do Poľska, bude to znamenať menej dodávok pre zvyšok kontinentu.
