Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP, ktorá sa odvolala na tlačovú správu generálneho štábu malijskej armády.
Armáda dodala, že konala na základe presných informácií o "skupine teroristov", ktorá údajne prišla "posilniť morálku" bojovníkov GSIM a poskytnúť im podporu po ich "vážnom neúspechu" v dedine Moura. Medzi obeťami náletov je údajne aj džihádista s väzbami na Tunisko i Francúzsko.
Malijská vláda, v ktorej má dominantné postavenie armáda, tvrdí, že koncom marca v Moure "neutralizovala" 203 džihádistov. Svedkovia, ktorých oslovili médiá a ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW), však tvrdia, že vojaci v skutočnosti zabili mnoho civilistov.
Asistovali im pri tom údajne žoldnieri zo zahraničia - údajne z tzv. Vagnerovej skupiny (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) – fakticky súkromnej armády, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete. Odkedy sa objavili tieto dohady, neboli zverejnené žiadne dôkazy, ktoré by podporili tvrdenia malijských úradov alebo HRW.
Misia OSN v Mali sa už niekoľko dní márne pokúša získať povolenie, na ktorého základe by do okolia Moury vyslala tím svojich vyšetrovateľov, spresnila AFP. Bamako popiera prítomnosť žoldnierov z Vagnerovej skupiny v Mali, priznáva iba prítomnosť ruských "inštruktorov" a "trénerov", ktorí v krajine pôsobia na základe bilaterálnej dohody o spolupráci s Moskvou zo 60. rokov minulého storočia.
HRW vo svojej správe uviedla, že malijskí vojaci a zahraniční bojovníci popravili medzi 27. a 31. marcom v Moure údajne asi 300 civilistov. Malijské sily operovali spoločne so zahraničnými vojakmi, o ktorých sa podľa HRW predpokladá, že sú Rusi, pretože výpovede svedkov o nich hovoria ako o nefrankofónnych.
Donedávna v Mali v rámci protidžihádistickej misie v subsaharskej oblasti Sahel pôsobili aj francúzski vojaci, ale prezident Emmanuel Macron vo februári oznámil ich odsun.