Ide o zásadnú pripomienku, ktorú vzniesla v medzirezortnom pripomienkovom konaní o danom dokumente. Svoj krok odôvodnila potrebou zjednotenia terminológie vlastného materiálu a najmä pre zosúladenie pojmov s Ústavou SR, s pojmami uvedenými v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, ktorými je Slovensko viazané, a s kodifikovanou podobou slovenského jazyka. Biskupi podotkli, že pojem rodová rovnosť nie je v materiáli použitý ako citácia legislatívneho textu, ale iba v rámci textu.
KBS argumentuje, že Ústava SR ani žiadny záväzný základný ľudskoprávny dokument, ktorým je SR viazaná, nepozná pojem „gender“, ale používa pojmy muži a ženy ako kategórie pohlavia. „Ústava SR používa pojem ‚rod‘ ako aj pojem ‚pohlavie‘, pričom pojem ‚rod‘ nijako neodkazuje na kategóriu ‚žien a mužov‘, keďže žena a muž sú kategórie pohlavia. Ústava SR používa pojem ‚rod‘ v jeho obvyklom lingvistickom význame, ako je uvedené v Slovníku slovenského jazyka, teda s odkazom na predkov a potomkov, na líniu rodu,“ vysvetlila KBS.
Zároveň poukázala, na to, že v Zmluve o Európskej únií (EÚ) a Zmluve o fungovaní EÚ ako prameňov primárneho práva v kvalite medzinárodnej zmluvy je pojem „pohlavie“, v anglickom znení „sex“, a pojem „rovnosť medzi ženami a mužmi„ – „equality between women and men“. Podľa biskupov na Slovensku ani v rámci EÚ neexistuje konsenzus, aby sa používal, prípadne zavádzal do právnej úpravy nový pojem gender, alebo aby sa vytváral dvojitý obsah pre pojem „rod“. Zdôraznili, že ak sa niektoré štáty v medzinárodnom priestore hlásia k zavedeniu sociálneho konštruktu „gender“, nevzniká z toho žiadna povinnosť ďalším štátom, aby predmetnú prax iných štátov akceptovali.
Biskupi vo svojej ďalšej zásadnej pripomienke navrhujú tiež preformulovať pojem „rodových rozdielov“ na „rozdielov medzi mužmi a ženami“ alebo alternatívne „rozdielov medzi pohlaviami“. Pojem „rodové rozdiely“ podľa KBS vychádzajú z takzvanej rodovej terminológie, ktorá oddeľuje „rod“ od biologického pohlavia. Toto oddelenie vnímajú biskupi ako rozpor s obvyklým lingvistickým významom tohto pojmu, ktorý je použitý napríklad aj v texte Národného programu reforiem SR, v kontexte príjmovej medzery alebo v rozdiele v zamestnanosti medzi pohlaviami.
