Šibať sa podľa etnologičky mohlo iba dopoludnia. "Ako prví chodili z domu malí chlapci a neskôr mládenci v skupinách. Mládenci navštevovali dievčatá, svoje frajerky a príbuzné," priblížila.
Každý z mládencov si niesol vlastný korbáč. Skupinka mala aj jeden veľký spoločný korbáč, na ktorý im každá vyšibaná dievčina priviazala stužku. "Korbáče boli vizitkou chlapcov, preto ich príprave venovali náležitú pozornosť," podotkla Sedláčková.
V minulosti, ako uviedla, so sebou chlapci vodu nenosili, pretože domy mali svoje studne a odtiaľ si vodu naťahali. Vodu neskôr nahradili voňavky. Chlapci dievčatám hovorili aj rôzne riekanky.
"Mládenci dostali od dievčat výslužku v podobe maľovaného vajíčka a peniazu. Domáci ich pohostili koláčmi, šunkou, klobáskou, pálenkou či vínom," spresnila etnologička.
Po skončení šibačky chlapci podľa počtu stužiek vedeli, koľko domácností stihli navštíviť. Popoludní sa zvykli konať šibačkové tancovačky, "na ktorých si mládenci v spoločnosti dievčat minuli vyšibané peniaze".
