Vedci si roky lámali hlavy nad otázkou, prečo Vikingovia po stáročiach úspešného osídlenia opustili jednu zo svojich osád v Grónsku. Teraz sa zdá, že konečne našli odpoveď. Zatiaľ čo niektorí odborníci tvrdili, že príčinou mohol byť pokles teplôt, nový výskum naznačuje, že chlad nebol dôvodom. Vikingovia totiž čelili novému protivníkovi, ktorého nedokázali poraziť. Týmto nepriateľom bolo sucho.
Teória chladnejších teplôt vychádzala z toho, že medzi rokmi 1300 a 1850 v oblasti severného Atlantiku pretrvávali chladné teploty, tzv. malá doba ľadová, ktorá nebola skutočnou dobou ľadovou, pretože sa nestala globálnou. Vikingovia založili svoju osadu, známu ako Eastern Settlement v južnom Grónsku v roku 985. Vyčistili kríky a nasadili trávu pre svoj dobytok, ktorý sa mal pásť. Osada sa rozrástla na približne 2 000 Nórov. Začiatkom 15. storočia bola opustená. Výnimočne chladné počasie spôsobené malou dobou ľadovou spôsobilo podľa vedcov to, že nórsky poľnohospodársky a farmársky život bol neudržateľný. Neexistoval však žiadny skutočný dôkaz, ktorý by podporil toto zdôvodnenie, prečo Vikingovia svoju osadu opustili.
„Pred touto štúdiou neexistovali žiadne údaje zo skutočného miesta osídlenia Vikingov. A to je problém,“ uviedol spoluautor štúdie Raymond Bradley, významný profesor geovied na University of Massachusetts Amherst a dodal: „Chceli sme študovať, ako sa klíma menila v blízkosti samotných nórskych fariem.“ Bradley a výskumný tím sa vydali k jazeru, ktoré bolo kedysi blízko jedného z najväčších zoskupení fariem vo východnej časti. Susedí aj s bývalou nórskou farmou.
Počas nasledujúcich troch rokov tím zbieral vzorky sedimentov z jazera, aby vytvoril klimatický záznam za posledných 2 000 rokov. „Nikto v skutočnosti toto miesto predtým neštudoval,“ uviedol vedúci autor štúdie Boyang Zhao, postdoktorandský výskumný pracovník na Brown University v Rhode Island. Vzorky jazera boli analyzované na prvky, ktoré by mohli pomôcť výskumníkom zrekonštruovať podnebie a prostredie v čase, keď v osade žili Vikingovia. „Zistili sme, že hoci sa teplota v priebehu severského osídlenia južného Grónska takmer nezmenila, postupom času sa klíma stávala stále suchšou,“ povedal Zhao.
Trend suchšej klímy pokračoval a vyvrcholil v roku 1500. Sucho znižuje rast trávy, ktorá je kľúčovým zdrojom potravy pre hospodárske zvieratá, aby prečkali zimu. Nórski osadníci už predtým, ako pristáli v Grónsku, zažili poľnohospodárstvo a chov dobytka v iných náročných prostrediach, ako je Island a Nórsko. Počas zimy chovali severskí farmári svoj dobytok v teplých halách spolu s uskladneným krmivom, napríklad sušenou trávou. Na jar bol dobytok zvyčajne príliš slabý na to, aby sa pohol, takže ho Vikingovia vyniesli späť na pastvu, keď sa sneh roztopil.
Keď kvôli suchej klíme nebol dostatok krmiva pre dobytok, nezostávalo Vikingom nič iné, ako svoje domovy opustiť a hľadať priaznivejšie podmienky pre život.