Naznačuje to, že hypotéky budú musieť ďalej dražieť aj v najbližšom období, upozornil v utorok makroekonóm VÚB Michal Lehuta. Obdobná situácia vyšších úrokov na štátnom dlhu ako na hypotékach u nás doteraz nakrátko nastala len po páde vlády pre spor o euroval koncom roka 2011.
"Dlhodobé úrokové sadzby, za ktoré sa financuje slovenský štát, ale napríklad aj banky, od začiatku roka narástli už o viac ako percentuálny bod. Tým predbehli komerčné retailové sadzby, napríklad na hypotékach, ktoré bývajú bežne vždy vyššie," priblížil Lehuta. Kým výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v apríli vystúpili už nad 1,5 % a sú najvyššie od roku 2014, úrokové sadzby na hypotékach sú aj po zvyšovaní viacerými finančnými ústavmi v priemere stále len tesne nad jedným percentom.
Štát si v súčasnosti požičiava peniaze v priemere na 8,4 roka pričom vo všeobecnosti platí, že krátkodobé úroky bývajú nižšie ako dlhodobé. Priemerná úroková sadzba štátu je tak v súčasnosti o čosi nižšia ako na desaťročných dlhopisoch. "No keď si začiatkom mesiaca vláda prostredníctvom Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal) požičiavala až na 46 rokov, prisľúbila každý rok investorom platiť v priemere až 2,22 %," priblížil Lehuta.
Na druhej strane mediánová fixácia úverov na nehnuteľnosti je trojročná a banky hypotéky financujú napríklad takzvanými krytými dlhopismi s podobnou, o čosi dlhšou mediánovou splatnosťou ako tri roky. Preto môžu byť trojročné úrokové sadzby o čosi nižšie ako desaťročné. Podobne rýchlo ako na štátnych dlhopisoch však v eurozóne išli nahor aj úroky z takzvaných úrokových swapov vrátane trojročných, ktoré sú referenčnou hodnotou pre požadované výnosy bankových dlhopisov. Preto by pri pokračovaní súčasných cien nákladov a hypoték banky pri úverovaní nezarábali, ale prerábali.
"Keďže v hypotékach badať voči trhovým sadzbám určité oneskorenie, pri obrate dlhodobého trendu poklesu úrokov smerom nahor ide o celkom prirodzený, aj keď len dočasný jav. Aj keď doteraz takmer neexistujúci," dodal Lehuta.
