"Environmentálne cítenie a výchova sa musí stať našou prirodzenou súčasťou. To chceme dosiahnuť aj v zmene obsahu vzdelávania. Od memorovania prejdeme k zážitkovému vyučovaniu. Žiaci sa o ochrane prírody nebudú učiť naspamäť poučky, ale učitelia ich budú viesť k aktívnym riešeniam environmentálnych problémov," povedal Gröhling. Žiaci sa podľa neho v triede nielen oboznámia s informáciami, ale budú ich vedieť pochopiť a následne využiť. "Je to spôsob, ako viesť novú generáciu k aktívnemu občianstvu, aby si mladí ľudia lepšie uvedomili, že svojou činnosťou môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie a budúcnosť, v ktorej budeme žiť," poznamenal minister školstva.
Súčasťou vyučovania budú aj odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom argumentovať a reagovať na protiargumenty. "Vzdelávanie žiakov v environmentálnych témach je dôležitá súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu aj z pohľadu samotných mladých ľudí. Dôležité však je, aby si žiaci nielen osvojovali vedomosti o aktuálnych environmentálnych problémoch, ale aj chápali ich globálne súvislosti a získali spôsobilosti aktívne ovplyvňovať stav životného prostredia vo svojom okolí a aj v širšom meradle," doplnila riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová.
Environmentálne vzdelávanie je súčasťou prierezových tém a je na rozhodnutí školy, akou formou ju do školského vzdelávacieho programu zapracuje. Z výsledkov prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že environmentálna výchova bola súčasťou obsahu vyučovacích predmetov na 53 percentách základných škôl. Ako samostatný predmet bola len na piatich percentách základných škôl. Z ich zistení ďalej vyplynulo, že 77 percent gymnázií má environmentálnu výchovu zapracovanú ako súčasť obsahu predmetov.
