Nemecká centrálna banka vo svojej mesačnej správe odhadla, že embargo na ruské fosílne palivá povedie k zníženiu výkonu ekonomiky o približne 5 percentuálnych bodov v porovnaní s marcovým základom.
A aj keď by v nasledujúcich rokoch mali byť tieto straty o niečo menšie, najmä ak budú ruské dodávky energie postupne nahradené a prídelový efekt sa zmierni, aktivita v roku 2024 bude stále výrazne nižšia ako pri predchádzajúcich odhadoch.
Experti majú stále problémy s presnejšími odhadmi ekonomického vplyvu vojny na Európu. Existuje totiž veľké riziko, že eskalácia ruského útoku na Ukrajinu prinesie ďalšie sprísnenie sankcií a protisankcie, pričom najväčší vplyv na rast bude mať úplný zákaz dovozu energií.
Výskumné ústavy, ktoré radia nemeckej vláde, minulý týždeň uviedli, že takýto krok bude stáť najväčšiu európsku ekonomiku v priebehu nasledujúcich dvoch rokov približne 220 miliárd eur, čo je ekvivalent 6,5 % jej ročnej produkcie.
Bundesbanka odhaduje, že najhoršie škody spôsobia vyššie náklady na komodity. Jej dva hlavné modely sa v krátkodobom časovom horizonte navzájom dopĺňajú, takže ich zistenia možno spojiť a ukázať tak plný vplyv vojny.
Tieto modely predpokladajú, že boje sa zintenzívnia, ale zostanú obmedzené na Ukrajinu. Zahŕňajú aj embargo na fosílne palivá, prudký nárast ceny ropnej zmesi Brent nad 170 USD za barel, výrazné zvýšenie cien uhlia a plynu a mierne zvýšenie cien neenergetických komodít.
Banka vychádza z predpokladu, že zákaz dovozu (ruských fosílnych palív) zostane v platnosti do roku 2024 a zvažuje pritom zmeny v ponuke a dopyte na celom svete. Dôsledky akéhokoľvek narušenia finančného trhu však nie sú zahrnuté v jej odhade, a aj fiškálny stimul by mohol byť výrazne silnejší, než sa v súčasnosti očakáva, ak sa kríza zintenzívni.
Nemecká centrálna banka tiež predpovedá, že výkon ekonomiky eurozóny bude v tomto roku o 1,75 % nižší ako 3,7 %, s ktorými počíta Európska centrálna banka v marcovom odhade. Podobne to bude aj v nasledujúcom roku, pričom až v roku 2024 predpovedá zmiernenie vplyvu vojny na ekonomiku. Bundesbank na rozdiel od ECB nezverejňuje štvrťročné projekcie.
Jej prognóza z decembra predpokladala rast ekonomiky Nemecka na úrovni 4,2 % v tomto roku, 3,2 % v roku 2023 a 0,9 % v roku 2024. Inflácia sa mala spomaliť na niečo vyše 2 % z 3,6 %. Cenové tlaky sa však od decembra zintenzívnili, zatiaľ čo rast nemeckej ekonomiky zoslabol.
Bundesbank vo svojej správe odhaduje, že inflácia v tomto roku by mohla byť o 1,5 percentuálneho bodu vyššia ako jej interná prognóza z marca. Cenové tlaky v roku 2023 by mohli byť 2 percentuálne body nad základnou úrovňou.
Nemecká ekonomika podľa Bundesbank v 1. štvrťroku „viac-menej stagnovala“. Banka dodala, že ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine sú neisté a závisia od ďalšieho vývoja situácie. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
