Operácia sa podarila...
...pacient prežil (smiech). Najprv bolo treba odstrániť väčší nádor, umiestnený nižšie. Bol veľký desať a pol centimetra. Počas operácie som bol pri vedomí, nádor vyberali zospodu, podobne, ako keď vám robia kolonoskopiu. Mal som obrovské šťastie na špičkového operatéra, primára Pekárka. Zoperoval ma tak, že nemám vývod! Bol som, pochopiteľne, nesmierne šťastný. Ďakoval som mu a vyslovil som mu poklonu, že takých lekárov je málo! On sa zasmial a povedal: „Áno, sme dvaja v Európe!“ Chápete?! Dvaja v Európe, ktorí to robia takýmto špeciálnym spôsobom, vďaka ktorému dnes nemám vývod... Som za to veľmi vďačný.
Čakala vás však ešte jedna operácia, ktorá už bola náročnejšia. Zvlášť, keď ste rizikový pacient, keďže máte choré srdce.
Druhá operácia nasledovala mesiac po prvej. Bolo to náročné aj na psychiku, no najmä z fyzickej stránky to bol obrovský nápor na organizmus. Absolvoval som niekoľko konzílií. Môj kardiológ mi napísal do správy, že pre narkózu som vysoko rizikový pacient. Druhý nádor som mal dosť vysoko, bolo jasné, že v narkóze budem dlho. Anestéziológovia hútali, ako ma uspať čo najlepšie, aby to moje srdce zvládlo. Paradoxne, vďaka predoperačným vyšetreniam som sa dozvedel aj pozitívnu správu. Pán doktor, ktorý mi vyšetroval srdce, sa zadíval na prístroj a vraví: „Pán Weiter, to nie je možné!“ Zostal som prekvapený a aj zľaknutý. Spýtal som sa, či niečo nie je v poriadku. A on na to: „Práve naopak! Neverím vlastným očiam, vy ste asi mimozemšťan!“ Srdce, ktoré ešte pred rokom pracovalo na 30 percent a lekári boli skeptickí, že to už lepšie nebude, dnes pracuje na 37 až 40 percent!
Takže aj pre vás, aj pre anestéziológov to bola povzbudivá správa...
Nakoniec sa rozhodli, že ma uspia dvojako – aj do žily, aj rajským plynom. Oba spôsoby pôjdu na 50 percent a keby niečo nebolo v poriadku, jeden uberú, ale stále budem uspatý tým druhým spôsobom. Počúval som ich – boli tam asi štyria – a vravím im: „Vy sa tu dohovárate, ako ma uspíte, či sa preberiem, alebo sa nepreberiem... A keď sa to nepodarí, nebudem vám môcť ani vynadať!“ (smiech) Začali sa smiať a mávli rukou: „Jéj, to bude v poriadku, vy ste taký pozitívny, že sa niet čoho báť!“
Jedenásteho marca ste teda nastúpili na druhú operáciu. Čo ste prežívali? Predsa len bola asi oveľa náročnejšia ako predchádzajúca.
Samozrejme, že som sa bál. Kto by sa nebál?! Rátal som so všetkým, dokonca som napísal závet! Pripravil som sa na to, čo keby...
