Neskôr sa nejaký čas zhovárajú s deťmi, ktorých sa pýta, čo robia. Tie ukazujú, že stavajú košíčky z papiera, bižutériu, niektoré sa hrajú na mobiloch. „Chceli by sme už ísť domov, chceli by sme už vidieť slnko,“ hovorí jedno z dievčatiek a pridávajú sa k nemu aj iní rovesníci. Chlapec zase prosí, aby sa vrátili živí domov, videli svojich rodičov a príbuzných.
„Je nám za nimi smutno, cnie sa nám, veľmi,“ dodáva iný chlapec. Vojakovi vysvetľujú, že v kryte sú od 5. marca, čiže 50 dní a netušia, kedy pôjdu domov. „Pribehli sme sem, keď začali strieľať na náš dom,“ objasňuje žena, pričom ďalšia dopĺňa, že sem ušli s celou rodinou, len babka s dedkom ostali doma. „Dúfajme, že urobia humanitárne koridory,“ odpovedá im vojak. Nejaký čas ešte debatujú o tom, že odtiaľ nemôžu vyjsť a potrebujú pomoc.
„Potrebujeme jedlo, evakuáciu, deti potrebujú byť na bezpečnom mieste. Mnohí potrebujú lekársku pomoc. Žijeme tu v strašných podmienkach,“ opisuje život v bunkri jedna zo žien. „Chceme vidieť mierové nebo a dýchať čerstvý vzduch. Neviete si predstaviť, ako veľa pre nás znamená – normálne sa najesť... Vypiť sladký čaj – to je pre nás nepredstaviteľné šťastie,“ zakončí zúfala žena. Ďalšie mladé dievča vo videu hovorí, že spolu s príbuznými odišla z domu 27. februára. Odvtedy nevideli „ani oblohu, ani slnko.“ „Naozaj sa chceme odtiaľto bezpečne dostať, aby sa nikto nezranil,“ prosí dievča.
Ukrajinské úrady zároveň informovali o náleze ďalšieho masového hrobu, do ktorého podľa nich Rusi pochovávajú zabitých obyvateľov Mariupoľa. Nachádzať sa tam má 3- až 9-tisíc obyvateľov mesta, celkovo sa odhaduje počet zabitých ľudí na viac ako 20-tisíc.
