Ruský prezident Vladimir Putin (69) nariadil vpád na územie susedného štátu 24. februára v noci, keď sa radikálne zmenila svetová politika. Ani zďaleka sa však nenaplnili jeho plány na rýchlu porážku Ukrajincov, ktorí doteraz pomerne úspešne vzdorujú a ubránili veľkú časť svojej krajiny. Len pred pár dňami tak Rusi spustili ďalšiu fázu vojny s cieľom získať Donbas a južnú Ukrajinu, pričom už uvažujú aj o moldavskom Podnestersku.
5 najväčších momentov vojny na Ukrajine
Obliehanie Kyjeva
Už od spustenia invázie sa Putin snažil o dobytie metropoly Ukrajiny. Spočiatku trojdňová „špeciálna operácia“, na konci ktorej mali byť oslavy Rusov v pripravených uniformách, sa nedarila podľa plánu. Zvrhnutie vlády v Kyjeve a nastolenie zmeny režimu sa vôbec nepodarilo. Počas prvého dňa invázie boli ruské elitné výsadkové jednotky porazené na letisku Hostomeľ pri ukrajinskom hlavnom meste a kolóna čečenských bojovníkov bola zničená na jeho okraji. Plán na bleskové ovládnutie Kyjeva vďaka tomu zlyhal.
Počet mŕtvych ruských vojakov
Keď snaha o rýchle víťazstvo nevyšla, pokúsili sa ruské jednotky improvizovať a simultánne zaútočili na viaceré veľké mestá v snahe ovládnuť ich. Stále boli mylne presvedčení o slabosti ukrajinskej armády. Chceli z dvoch strán obkľúčiť Kyjev, dobyť Charkov a Mariupoľ, Černihiv či Mykolajiv a postupom na Odesu prepojiť Donbas s Podnesterskom. Cieľom bolo plošným ničením civilných oblastí podkopať morálku obyvateľstva a zlomiť vôľu k odporu.
Snaha obliehať príliš veľa miest naraz však bola opäť nad ruské sily a viedla k veľkým stratám vojsk, ktoré sa o to pokúšali. Rusko ani Ukrajina neinformujú o počte zajatých či mŕtvych vojakov. Moskva však stratila trikrát viac techniky ako Kyjev a nedávna správa prokremeľského webu uvádza 13 414 zabitých a ďalších 7-tisíc nezvestných ruských vojakov. Tieto čísla sa tak približujú k nezávislým odhadom, ktoré hovoria, že počet strát vrátane zranených je okolo 40 až 60-tisíc ruských vojakov.
