Pri vyšetrení sa lekári pýtajú najmä na charakter cudzieho telesa, predpokladaný čas, kedy sa do organizmu dostalo a celkové ťažkosti dieťaťa. Následne ho hľadajú pohľadom, hmatom, prípadne röntgenom a ultrazvukom. Po vyhodnotení sa stanoví postup, ako čo najefektívnejšie a najmenej zaťažujúco predmet odstrániť.
S prípadmi cudzích telies sa lekári stretávajú predovšetkým u malých detí do troch rokov, prípadne mentálne hendikepovaných, ktorí nevedia správne používať predmety okolo seba. Objavujú sa však aj prípady, keď sa cudzie teleso zaviedlo do detského organizmu násilne. „Treba klásť dôraz na správny výber hračiek, pomáha adekvátna úprava prostredia, aby bolo zaujímavé aj bezpečné a v neposlednom rade je dobré venovať deťom primeranú pozornosť pri denných aktivitách,“ radí Serafín. Dôležité podľa neho je tiež mať s dieťaťom úprimný vzťah, aby sa nebálo priznať.
