Čiernohorský prezident Milo Djukanovič označil tieto hrozby za pokus o destabilizáciu svojej krajiny, ktorá v roku 2017 napriek nesúhlasu Ruska vstúpila do NATO. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa pripojila k medzinárodným sankciám voči Moskve.
Djukanovič zdôraznil skutočnosť, že hrozby boli rozoslané deň predtým, ako má čiernohorský parlament hlasovať o novej prozápadnej vláde, voči ktorej vystupujú miestne prosrbské strany.
Rozoslané bombové hrozby vyvolali chaos a paniku a ministerstvo sa preventívne rozhodlo zrušiť stredajšie vyučovanie na všetkých školách, uviedol hovorca rezortu Bojan Kneževič.
Školy, ktoré dostali hrozby, evakuovali a desiatky policajtov v nich pátrali po údajných výbušninách. Bezprostredne nebolo známe, že by na niektorej z nich bombu skutočne našli. Polícia zároveň začala zisťovať, kto hrozby rozoslal. Podobné hrozby preverovali vyšetrovatelia v Čiernej Hore už 1. apríla, avšak vtedy sa týkali len dvoch škôl.
