Vlasta Prachatická sa venovala predovšetkým portrétnemu sochárstvu, vytvorila podobizne Bohuslava Martinov, Vincenca Kramářa, Jána Masaryka, Rainera Máriu Rilkeho či Jána Palacha. Pre jej tvorbu je typický dramatický rukopis, trochu expresívny, ktorý dokáže zachytiť charakteristické rysy portrétovaného jedinca.
Vlasta Prachatická sa narodila 27. novembra 1929. V roku 1951 absolvovala Akadémiu výtvarných umení v ateliéri Otakara Španiela. Na začiatku 60. rokov sa stala zakladajúcou členkou skupiny UB 12, ktorá sa usilovala o nájdenie aktuálneho výrazu v čase, keď sa české umenie snažilo vrátiť do medzinárodných súvislostí.
Dielo Prachatické odborníci radia k tendenciám, ktoré sa objavili v talianskom nerealizme. V jej diele ju asi najviac ovplyvnilo stretnutie s tvorbou Švajčiara Alberta Giacomettiho a Taliana Marina Mariniho.
Od počiatkov svojej tvorby sa venovala portrétu. Jej práce sú založené na pevnej výstavbe plastického tvaru hlavy a citlivom, niekedy až nervovom prepracovaní povrchu tváre. To je často umocnené farebnou patinou, ktorá podčiarkuje sochárske prepracovanie hmoty.
K početným realizáciám vo verejnom priestore patria portréty Bohuslava Martinů pre foyer Národného divadla, Vincence Kramáře na Mestskej knižnici v Prahe a pamätná doska Jozefa Václava Sládka na dome v pražskej Resslovej ulici. Vytvorila aj tvár Jána Palacha pre školu v jeho rodných Všetatoch. Niekedy spolupracovala so svojím manželom Stanislavom Kolíbalom, významným predstaviteľom českého konceptuálneho umenia. Vydala sa za neho v roku 1953.
