Pochádza však z neúspešného projektu stolovej hry a na internete je k dispozícii minimálne od roku 2017. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Pomocou reverzného vyhľadávača obrázkov TinEye agentúra AFP identifikovala, že záber bol zverejnený 15. decembra 2017 na webovej platforme Kickstarter. Tá je určená na získavanie verejnej finančnej pomoci pri vzniku nových projektov. Spomínaný vizuál bol súčasťou projektu stolovej hry s názvom Blackout 1.0. Projekt bol neskôr zrušený a následne premenovaný na Blackout: Journey into Darkness, ale nebol nikdy dokončený.
AFP sa pokúsila kontaktovať dvoch umelcov, ktorí sú autormi niektorých kresieb zverejnených na platforme Kickstarter. Emmy Wahlbäcková, umelkyňa z Malmö, ktorá pracovala na niektorých častiach projektu, pre AFP 21. apríla 2022 uviedla, že obrázok z hry pozná. "Pracovala som na projekte ako umelecká autorka konceptu hry, ale nie na tomto konkrétnom obrázku. Poznám ten obrázok a viem, že je z hry, ale vytvoril ho iný umelec."
Obrázok použitý na znázornenie údajného laboratória či bunkra v Mariupole sa mierne odlišuje od vizuálu z pripravovanej hry, a to v tom, že obsahuje popisky v ruštine. Tie však zodpovedajú pôvodnému anglickému textu.
Na obrázku, ktorý sa šíril na sociálnych sieťach, je aj označenie používateľského mena "@savunmaisleri". Pri hľadaní tohto mena AFP našla turecký účet Savunma şleri na Twitteri, ktorý pravidelne zverejňuje obrázky a videá týkajúce sa vojenskej techniky a Ruska.
Účet na Twitteri zverejnil obrázok 3. apríla 2022 s textom: "#Ukrajina: nové domy budú navrhnuté s protibombovým krytom a zosilneným podzemným parkoviskom. Táto predstava vlastne nie je nová, v Izraeli sa takto stavia veľa domov už dlhší čas a niektoré byty majú dokonca pancierové sklady."
Reverzné vyhľadávanie obrázku dokazuje, že sa šíril nezávisle od kontextu stolovej hry. Agentúra AFP však nenašla žiadne verzie, ktoré by boli staršie ako hra samotná. Niektoré verzie sú vtipy, iné ho prezentujú ako možný návrh bunkra, ale v týchto prípadoch si ľudia zrejme uvedomujú, že ide o umelecké dielo, nie o plány existujúceho zariadenia.
Aj stránka slovenskej polície na Facebooku upozornila na to, že tvrdenie, podľa ktorého je na obrázku tajný bunker pod Azovstaľom, nie je pravdivé.