V uznesení, ktoré máme k dispozícii, sa cituje aj výpoveď Kollára. Tam sa hovorí o tom, že Kollár vypovedá, že Makóovi dal peniaze za „upratanie“ nejakého problému a Makó mu nepovedal, čo urobí s peniazmi. „Ja som to možno tak mentálne vtedy bral, že to môže byť poďakovanie iba pánovi Makóovi, lebo som nevedel, čo sa bude diať s tým ďalej. (...) Vnímal som to tak, že človek, ktorý sa snaží byť mojím dobrým priateľom, mi chce v niečom pomôcť, tak sa za to poďakujem, a ja som neriešil a ani som sa nepýtal, či sú to peniaze pre neho, kamaráta, pre brata, ja som to nevnímal tak. Ja som to vnímal tak, že on je osoba, ktorá to zariaďuje, tak som mu dal odmenu a on deklaroval, že tá odmena je pre niekoho iného, ale pre koho, to mi neidentifikoval,“ vypovedal Kollár. Vyšetrovateľ je však presvedčený, že má dostatok dôkazov na to, že peniaze napokon videl aj Pčolinský.
Vývoj kauzy
- bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý šéf KÚFS Ľudovít Makó vypovedajú, že dali peniaze bývalému šéfovi SIS Pčolinskému
- Makó zobral 40 000 € od Zoroslava Kollára v jeho kaštieli a dal ich Beňovi
- Beňo mal dať 20 000 € Pčolinskému, ktorý mal za to dať stopnúť odpočúvanie a sledovanie SIS konkurzného právnika Kollára
- Kollár teraz vypovedá, že 40 000 € dal Makóovi za „upratanie“ problému, ale Makó mu nepovedal, čo urobí s peniazmi
- Pčolinský popiera, že by peniaze prevzal, a ak Kollár dal úplatok, tak k nemu sa nedostal
- v prípade zasiahla aj Generálna prokuratúra cez paragraf 363, keď najskôr oslobodila Pčolinského aj Kollára, neskôr opätovne Pčolinského obvinili a Kollár sa teraz priznal
