TASR správu prevzala od agentúry AFP. "V skutočnosti je to 8600 prípadov len o vojnových zločinoch a viac než 4000 prípadov spojených s vojnovými zločinmi," spresnila. Venediktovová vyšetruje a zhromažďuje množiace sa podozrenia zo zločinov ruských jednotiek od 24. februára, keď Rusko spustilo ofenzívu voči Ukrajine, píše AFP. Ako dodala, v súčasnosti zhromažďuje dôkazy v teréne viac než 8000 vyšetrovateľov vrátane štátnych bezpečnostných služieb, ukrajinskej polície a zahraničných vyšetrovateľov. Zdokumentované údajné zločiny zahrňujú zabíjanie civilistov, bombardovanie civilnej infraštruktúry a sexuálne zločiny, ktoré boli hlásené na "okupovanom území Ukrajiny", uviedla Venediktovová.
Vyšetrovatelia nemajú prístup k okupovaným územiam, ako je napríklad obliehané prístavné mesto Mariupol či Donecká a Luhanská oblasť, ale "môžeme robiť rozhovory s ľuďmi, ktorí boli z týchto území evakuovaní", spresnila prokurátorka a dodala, že využívajú tiež "rádiové spojenie a zvukové spojenie okupantov".
Ukrajinská generálna prokurátorka strávila uplynulé dva mesiace cestovaním po neokupovaných oblastiach Ukrajiny a zhromažďovaním dôkazov. V marcovom rozhovore pre agentúru AFP označila ruského prezidenta Vladimira Putina za "hlavného vojnového zločinca 21. storočia". Medzi prípady, ktoré v tom čase vyšetrovala, patrila aj ostreľovaním zničená pôrodnica a vypálené divadlo, v ktorom sa ukrývali deti.
Venediktovová uviedla, že v prípadoch budú prebiehať súdy na Ukrajine. Najvyššou cenou by však bolo odsúdenie na medzinárodnom súde. Ukrajina nie je členom Medzinárodného trestného súdu (ICC), ale už v minulosti akceptovala jeho jurisdikciu, uzatvára AFP.
