Niektorí ochrancovia ľudských práv sa ale obávajú, či prístup ukrajinských úradov nie je príliš striktný. "Debata o rovnováhe medzi národnou bezpečnosťou a zaistenie slobody prejavu je nekonečná," uviedol ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Zákon proti kolaborácii, ktorý parlament schválil v marci, tiež umožňuje rozpustiť proruské strany. To sa stalo strane Opozičná platforma, ktorá mala v ukrajinskom parlamente 25 kresiel. Stranu založil oligarcha Viktor Medvedčuk, ktorého ukrajinské úrady zadržali.
Kto nepochybuje o nutnosti prísne potrestať kolaborantov, sú starostovia miest ťažko zasiahnutých okupácií, napríklad Buče či Mariupolu. Podľa nich sa údajní kolaboranti dopustili činov, ktoré viedli k ohrozeniu životov alebo škodám na majetku. Podľa starostu Buča Anatolija Fedoruka údajní kolaboranti odovzdali ruským jednotkám zoznamy ľudí na zatknutie či na zlikvidovanie. "Videl som tieto zoznamy nadiktované zradcami," uviedol Fedoruk.
Podľa starostu Mariupolu Vadyma Bojčenka potom ľudia, ktorí podľa neho spolupracovali s ruským vojskom, pomáhali s ničením telekomunikácií, zastavením dodávok elektriny či vody alebo odovzdávali ruským jednotkám informácie o kritickej infraštruktúre na zničenie.