Dátum 30. apríla 2022 je podľa nej posledným, počas ktorého je možné predkladať žiadosti na príspevky v rámci Prvej pomoci, výplaty budú až do 30. septembra 2022.
Pandemická pomoc z dielne rezortu práce podľa nej predstavuje historicky najväčšiu pomoc na ochranu zamestnanosti. Podporila približne tretinu pracovných miest v slovenskej ekonomike. V súčasnosti je pandemická situácia priaznivá, zamestnávatelia tak môžu pokračovať v prevádzkovej činnosti bez obmedzení, čím zaniká potreba poskytovania finančnej pomoci na účel ochrany pracovných miest.
Spresnila, že Prvá pomoc sa poskytovala za mesiace marec 2020 až február 2022 (s výnimkou augusta 2021) a postupne bola rozšírená na schémy Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++.
Upozornila, že bez štátnej pomoci by v dôsledku veľkých nákladov boli zamestnávatelia nútení prepúšťať svojich zamestnancov a aj pre mnohých živnostníkov by bola situácia v súvislosti s COVID-19 likvidačná. Poberatelia príspevkov z projektu Prvá pomoc podľa nej tvrdia, že vďaka tejto pomoci sa im podarilo zvládnuť krízové obdobie.
Zdôraznila, že vyplácanie príspevkov Prvej pomoci predstavovalo enormnú záťaž aj pre úrady práce. "Som veľmi vďačný zamestnancom úradov práce za to, že dokázali tak veľký objem pomoci posielať ľuďom už niekoľko dní po tom, čo sme tento projekt schválili. Je obdivuhodné, že na úkor svojho voľného času a svojich rodín nehľadeli na seba, ale snažili sa bezodkladne vyplácať finančnú pomoc, ktorú ľudia najviac potrebovali, keď celá spoločnosť bola ohrozená pandémiou. Vyplatili najväčšiu pomoc v dejinách SR," uviedol minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Po skúsenostiach s poskytovaním finančných príspevkov pre zamestnávateľov a následne pre zamestnancov prostredníctvom projektu Prvá pomoc sa podľa Hnilicovej identifikovala potreba trvalého nástroja ochrany pracovných miest. MPSVR preto dva roky intenzívne pracovalo na vytvorení zákonného systému pomoci pre udržanie zamestnanosti v čase krízy. Zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobudol účinnosť 1. marca 2022.
Dodala, že skrátená práca ako nástroj pasívnej politiky trhu práce pomáha zamestnávateľovi udržať pracovné miesta, aby nemusel svojich zamestnancov prepúšťať. Vďaka tejto podpore sa zamestnávateľovi znižujú mzdové náklady a zároveň ušetrí náklady na hľadanie a zaškolenie nových zamestnancov po skončení obmedzenia činnosti. Zamestnanec nepríde o prácu a počas trvania prekážky v práci dostáva väčšinu príjmu.
