Prvá pusa
Prvá pusa padla za škôlkou v Karlovke na Donerovej ulici. Mala som päť rokov a bolo to strašne mokré. (smiech) Ozajstný bozk som zažila, keď som mala dva týždne pred pätnástymi narodeninami. Bola som zamilovaná prvýkrát na život a na smrť. On spĺňal všetky parametre - bol vysoký, cieľavedomý a na svoj vek trošku divný, mal rád Michaela Jacksona.
Chodili sme spolu asi tri mesiace, stretávali sme sa po škole, bol deviatak a ja zamilovaná ôsmačka. Nič iné som vtedy nevedela, len naňho myslieť. Býval v tom istom vchode ako moja najlepšia kamarátka, takže som k nej náhodou chodila na návštevu asi každý deň a dúfala, že ho stretnem. Raz sme sa ocitli uňho doma sami. Musel ísť síce na tréning a ja na krúžok, ale energia medzi nami bola taká silná, že sa to nedalo vydržať.
Viem, že som mu chcela dať pusu od prvého momentu, ale hrozne som sa bála. V ten deň som mala najmenšiu dušičku a pre istotu tri balíčky žuvačiek vo vrecku. Zrazu pustil pesničku od Enriqueho Iglesiasa, kde sa spieva, či môže byť môj hrdina a vybozkávať sa z bolesti. Viete si predstaviť, čo to znamenalo pre čerstvo zaľúbené dievča. Celá som sa triasla a on ma pobozkal, len tak, na pusu. Keď dnes počujem tú pesničku, spomeniem si na svoju prvú lásku a na svojho hrdinu z detstva.
Prvýkrát v Barcelone
Tieto veľkonočné sviatky som bola po prvý raz v Barcelone a tiež prvýkrát so svojou najlepšou kamarátkou na dovolenke. Celý výlet sa začal tým, že sme si zle pozreli odchod autobusov na letisko. V čase svojho odchodu sme zistili, že už sme tam mali byť. Po malom infarkte sme dobehli na letisko v správny čas a výlet sa mohol začať. Ako prvé sme sa rozhodli požičať si bicykle a ísť na pláž Barcelonetta, na ktorú sme sa za štyri dni vrátili ešte dvakrát, hoci už po prvom raze sme boli červené ako raky.
Bolo tam nádherne, len tam sme sedeli a tešili sa z mora. Zistili sme, že Sagrada Familia je super z diaľky, že do Güellovho parku treba prísť o deň skôr, lebo sa nedostanete dnu, že všetko, čo píše bedeker, netreba vidieť, pretože najkrajšie miesto je Galéria Joan Miró a záhrady pod ňou. A najmä, že milujem tapas a že čapovaný vermut je nápoj všetkých nápojov. Nech žije Barcelona a cestovanie!
