„Mojím podozrením stále zostáva, že ministerstvo zdravotníctva zámerne nepripravovalo štátne nemocnice na plán obnovy, hoci súkromné nemocnice mali dostatočné informácie a pripravovali sa,“ uvádza Krajčí. „Otázkou zostáva, či ide o neschopnosť ministerstva alebo zámer,“ dodáva exminister.Nie každý však za meškaním Slovenska v tejto oblasti vidí Lengvarského. Podľa niektorých odborníkov je na vine skôr to, že o výbere nemocníc chcú direktívne rozhodovať špičky koalície, cez ktoré Lengvarský nevie presadiť zámery ministerstva.
Podľa Martiny Antošovej, ktorá je Lengvarského poradkyňou, celý proces naopak brzdí práve Krajčí a jeho politický mentor Igor Matovič, ktorý si Krajčího vzal do svojho poradného tímu. „Rozhoduje zvláštnym a veľmi subjektívnym spôsobom,“ povedala o Krajčím Antošová pre Denník N. „Naposledy sa hovorilo, že podporia projekty, ktoré viem, že nie sú vôbec pripravené,“ kritizuje Krajčího s Matovičom.
Čo hovorí na túto kritiku samotné Matovičovo ministerstvo? „Táto informácia nie je pravdivá. Pán Krajčí nie je v žiadnom zamestnaneckom pomere na Ministerstve financií SR,“ odpísali. Problémom však je, že doteraz napríklad nikto jasne nedefinoval, kto bude nakoniec vyberať nemocnice, ktoré sa kvalifikujú na získanie podpory z plánu obnovy. Matovič chce, aby to bola vláda.
Čo bráni čerpaniu peňazí
- nezhody v koalícii
- nepripravenosť projektov
- nerozhodnosť
Peniaze sú ohrozené, pretože sa čaká na politikov, ktorí rozhodnú, čo a kde stavať
Dušan Zachar, zdravotnícky analytik, riaditeľ INEKO
- Problém vznikol už na začiatku - pri koncipovaní cieľov plánu obnovy pre oblasť zdravotníctva. Najmä výstavba nových nemocníc je v našich podmienkach a po zlých skúsenostiach s veľkými štátnymi stavebnými zákazkami príliš ambiciózny a riskantný míľnik. Teraz sa ukazuje, že implementačná fáza má vážne trhliny. Dnes je riziko nesplnenia cieľov ešte vyššie ako na začiatku a reálne je ohrozené čerpanie miliardy eur na nemocničnú infraštruktúru z plánu obnovy.
Čaká sa na politické rozhodnutie, čo a kde stavať a rekonštruovať. Systémovým problémom však podľa mňa je, že časť súčasnej vládnej garnitúry favorizuje v zdravotnej politike centrálne rozhodovanie politikov a úradníkov od stola, a teda sama chce priamo a direktívne rozhodovať, kto a čo sa podporí z verejných zdrojov. Neuprednostňuje nastavovanie dobrých a transparentných podmienok.
