TASR informáciu prevzala od agentúry AFP. Washington pozastavil svoje konzulárne služby v kubánskej metropole Havana v roku 2017 v reakcii na správy, že sa u amerických diplomatov začali prejavovať príznaky neznámeho ochorenia, ktoré sa neskôr stalo známym ako tzv. havanský syndróm. Príkaz vydala administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Spojené štáty pred dvoma mesiacmi avizovali "postupné" obnovenie prevádzky ich konzulárnych služieb a veľvyslanectva na Kube.
Po zatvorení americkej ambasády v Havane museli Kubánci, ktorí chceli emigrovať do USA, zdolať množstvo prekážok, komentuje AFP s tým, že o víza museli požiadať z Kolumbie či Guyany.
Podľa amerického colného úradu v období od októbra 2021 do marca 2022 prišlo do USA z Mexika 78.000 Kubáncov. Z platných dohôd o migrácii vyplýva, že Spojené štáty by mali každý rok udeliť občanom Kuby 20.000 prisťahovaleckých víz. Túto kvótu však Washington nenapĺňa, poznamenáva AFP.
Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v predbežnej správe zverejnenej v januári zhodnotila, že diplomati Spojených štátov, u ktorých sa v rôznych častiach sveta vyskytli príznaky tzv. havanského syndrómu zahŕňajúceho napríklad bolesti hlavy či nevoľnosť, sa nestali cieľom globálnej kampane iného štátu.
CIA podľa zmienených médií úplne nevylúčila zapojenie zahraničných síl v približne 25 dosiaľ prípadoch, ktoré sú stále predmetom vyšetrovania. "V stovkách ďalších prípadov možných symptómov našla CIA hodnoverné alternatívne vysvetlenia," citovala televízia NBC News svoje zdroje oboznámené s touto správou.
