Netradičné hobby režiséra Tomáša Eibnera: Doma má poklady, ktoré mu môžu mnohí závidieť

Začalo sa to pred šiestimi rokmi. „Vtedy sme si s polovičkou kúpili vysnívaný rodinný dom a po rekonštrukcii sa nám zdalo, že by sme niektoré kútiky mali zaplniť veľmi nenáročnými rastlinkami, aby sme ho trošku zútulnili,“ začína svoje rozprávanie. V jednom nákupnom stredisku ho zaujal estetický doplnok – nepredajný bonsaj. „Fascinovaný tým dokonalým dizajnom a symetriou som si najprv myslel, že je to umelý stromček a ešte k tomu aj nepredajný, tak som to hodil za hlavu. Ale nedalo mi to a doma som si naštudoval, čo to vlastne bonsaj je a kde sa dá u nás zohnať. Pochopil som jednu vec. Toto je viac ako len strom v miske – toto je umenie.“ Následne sadol do auta a vybral sa do prvého bonsaj centra. Domov sa vrátil s plným kufrom malých stromčekov...

Náročný projekt

Hneď na začiatku si uvedomil, že to bude náročnejší projekt ako hociktorý, ktorý dovtedy režíroval. Pustil sa doň nabitý informáciami prevažne z internetu naplno, bez kompromisov, tak ako do režírovania. „Bonsaj k životu potrebuje tri základné veci: svetlo, vodu a hnojivo. Ja som im svojou netrpezlivou povahou doprial všetkého veľa a po pár dňoch smutný kukal na spálené listy od slnka a preliaty strom. Vtedy som pochopil, že prehnaná starostlivosť im ubližuje tiež a neexistuje žiadny návod na internete, ktorý by vám zaručil úspech, pokiaľ tým stromom nerozumiete.“ Neodradilo ho to, skôr nakoplo!

Medzičasom sa z neho stal seriózny zberateľ bonsajov. Má ich z celého sveta a bolo vraj extrémne náročne dopraviť ich na Slovensko. „Každý strom musel byť v karanténe niekoľko mesiacov a ani v jednom prípade nebolo isté, že si na naše podnebie zvykne bez problémov. Moje najcennejšie tromfy sú od samotnej 82-ročnej japonskej legendy, pána Masahiko Kimuru. Aby sme lepšie pochopili túto dlhovekú tradíciu, tak v Japonsku keď horí dom, tak ako prvé vynášajú do bezpečia bonsaje. Tie stromy sa dedia z pokolenia na pokolenie a najcennejšie prežili už niekoľko rodín.“