Radoslav Beňuš, antropológ UK
„Či by som sa rozhodol ešte raz? Neviem. Určite by som potreboval nejaký čas na oddych, ale asi by sme to prijali ešte raz všetci. Lebo tej práce, ktorá tam ešte stále je, je strašne veľa,“ vraví Radoslav Beňuš. „Venujem sa skôr kostrovým pozostatkom. Myslel som si, že tam až tak veľa práce nebudem mať, ale bolo tam mnoho tiel, ktoré už boli v ťažkom štádiu dekompozície, rozložené, prípadne obhorené,“ približuje.
Otriasla nimi zničená krajina. „Kyjev nie je až taký veľmi zničený, ale jeho okolie. Tam sú rozbombardované skoro všetky benzínové pumpy, obchody, rodinné domy... “ vraví. Všade chodili s vypnutými telefónmi a bez lokalizácie. Zo vzoriek, ktoré odobrali, by sa mali identifikovať obete a vojaci, ktorí spáchali trestné činy. Či sa tento zámer podarí, ešte nie je podľa neho isté, budú sa však snažiť.
Mali sme protokol na vojnové podmienky
Norbert Moravanský, súdny lekár
„Nevedel by som asi o pár rokov odpovedať na otázku svojich detí, čo sme robili v roku 2022, keď sme tam mohli ísť a mohli sme to robiť,“ vysvetľuje svoju motiváciu pomôcť Norbert Morvanský. Zažili veľa situácií, na ktoré neboli pripravení. „Keď vám za chrbtom zahučí alarm a máte bežať niekde po schodoch, tak, aby ste si zobrali presne to, čo budete potrebovať. Sme civili a nikto z nás nezažil vojnu,“ povedal.
„Ja som súdny lekár, spolu s kolegami sme pracovali v spoločnom tíme, nerozdelili sme sa. Našou úlohou bolo vymieňať si názory nad tým mŕtvym ľudským telom. Pripravili sme špecifický protokol na vojnové podmienky,“ opísal prácu tímu, ktorý zaznamenal 72 prípadov. „Snažili sme sa pestovať istý druh psychohygieny. Pracovne tomu hovorím, že sme si vždy večer prikázali plakať a každý to realizoval svojím spôsobom.“